Som doma a ako obyčajne, východ mi znova otvoril oči.

Napr. som zistila, že odkedy používam svoju drahú červenú curaproxku so žltými štetinkami, moja ústna dutina sama od seba vypľúva iné zubné kefky. Ďasná začnú krvácať už len pri pohľade na nejakú "Odol" kefku a čo inak nemám žiadne komplexy zo svojich zubov, zrazu sa cítia ako Liliputáni a svojou citlivou sklovinou dávajú "kartáčku" najavo, že Gulliverove cesty smerujú von z pusy a nie naopak!

Ďalej som zistila, že čím je Rexi starší, tým očividnejšie sa na ňom prejavujú znaky zdedené po dobermanskom predkovi. Asi si konečne chlapík uvedomil, že hoci je vzrastom malý, ale rodokmeň má "veľký" a krvilačný. Babka mi totižto včera pri raňajkách začala opisovať príhodu, ako pred niekoľkými dňami Rexi v noci pred našimi vchodovými dverami napadol prskajúcu, vystrašenú mačku, ktorá hneď po otvorení dvier skočila dovnútra, na medziposchodí skákala na sklenú stenu, rovnako aj na mamine kvetiny, dostala sa aj na balkón a kým ju babka z dolného poschodia mierumilovne volala späť ("cicáá, náá, cicka, cicúúš, poď dole, cíííc ..."), otec jej stihol oznámiť, že jej drahá besná cicuška už dávno zletela z balkóna.
Ale nemyslite si, že naše milé bojové plemeno sa s týmto svojim neúspechom na staré kolená zmierilo. Ráno našla mama na dvore brutálne zavraždeného potkana. Žiadna myš, žiadny vtáčik, žiadne ťuťulimuťuli! POTKAN! (Vyznie to ako vychvaľovanie, že máme doma obrovských potkanov, ale nie je tomu tak)

Utvrdila som sa aj v tom, že naša rodina má trocha prevrátené hodnoty. Väčšina rodín za prejav svojej lásky pokladá milé slovo, prenechanie posledného koláčika, pohladenie, pochvalu ... U nás sa táto časť preskakuje ako zbytočné plytvanie toho dobrého, čo je v nás. To, že sú radi, že som po necelých dvoch mesiacoch konečne doma, zakričia o 8 ráno pod mojim oknom, aby mi to ani náhodou neušlo. Počas sledovania filmu o Churchillovi nezabudne krstný podotknúť, že Churchill v 70-tich rokoch mal väčšie prsia ako ja v dvadsiatich. A mnoho ďalších prejavov nehynúcej lásky.

Ľúbim svoju rodinku a svoj malý Orient

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár