Prstami jemne pohladila drevenú postieľku, prešla po ručne vyrezávaných ornamentoch, zavadila o podbradníček ledabolo prehodený cez okraj postieľky. Očami poláskala vzor medvedíka sediaceho pod stromom, ukazovákom pošúchala malú škvrnu od čokolády a spomienky jej zahmlili zrak. Potriasla hlavou, aby odohnala farebné obrázky a vône. Len čo však jej pohľad padol do kolísky, preniesla sa do iného sveta. Malý Peťko sa v ňom usmieva, škerí, pästička v ústach, kope nožičkami a okolo neho pol tucta ľudí jajká, ochká a zalamuje rukami nad toľkou krásou. Ona mu len jemne napraví zeleno- červené dupačky a môže kopať ďalej.
Sen sa rozplynul, kryštáliky z jeho zostatkov sa premenili na snehové vločky, ktoré sa po dopade na tvrdý koberec ihneď roztopili. Uvedomila si však, že času je málo, že Hookove hodinky tikajú, že cíti ich smrteľný dych. Prikryla Peťka modrou dekou a ako slepec prešla po jeho telíčku. Začudovala sa, keď zistila, že aj po tých 8 mesiacoch žasne nad jeho dokonalosťou, drobnosťou a inteligenciou. V tej chvíli ju prepadlo silné nutkanie nechať mu tu niečo, list, obrázok, retiazku, niečo filmovo gýčové. Pobozkala ho na čelo, potom na líce, na najmenšie uško, aké videla. Nasala jeho detskú vôňu, ovinula sa do nej, prehodila si ju cez plecia ako štólu a zmizla z jeho života.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
máme podobné myšlienkové pochody