Presne pred rokom to vyzeralo tiež na búrku. A tiež sa nedostavila. Vietor nebol takýto prudký, ale z oblohy padlo pár výstražných kvapiek. Stáli sme na zastávke pred Pedagogickou. Volala som mame a blahoželala jej k narodeninám. Smiali sme sa s Majou a bolo nám fajn. Pamätám sa, ako nám bolo fajn.
Pamätám si ešte, ako som si sadla na posteľ, oprela sa chrbtom o stenu, do uší strčila slúchadlá. Počúvala som hudbu a písala si s Maťou. Škoda, že si nepamätám, čo som počúvala.
Potom sa to nejak zomlelo a ja som musela vybehnúť z izby. Vtipné je, že baby si to ani nevšimli. Bola som smutne nenápadná. Ako myška. Šedá myška, ktorá práve dala svoju porciu syra niekomu a ten ju odhodil. Taká šedá. A taká hlúpa.
Odvtedy sa myška myške vyhýbala a svoj syr si úpenlivo chránila.
Rok to bol dlhý, ako potkaní chvost.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
8. 4.apríla 2011 17:24
Ty to vieš vždy tak dobre podať
Napíš svoj komentár