Narcis

Dnes som mala dokonalo jarný deň. Viete, pocity plnené veľkonočnými zajačikmi, slnkom, pokosenou trávou, korbáčikmi, kvetinkami, zmrzlinou, detskými prdelkami a gýčovými sloganmi vo výkladoch.

Všetko bolo takmer dokonalé, ak neberieme do úvahy:

- návštevu kamarátky v nemocnici, ktorá bola popretkávaná hadičkami a ozdobená neprítomným pohľadom
- odpadnutie spolubývajúcej, ktorá bola biela ako klasický toaleťák
- mne venovaný úchylný úsmev chlapíka z pohrebnej služby
- peňaženku preplnenú 60 centami
- zmrzlinu za 40 centov.


Ukradla som narcis spred kopírky, mám púpavu zo zastávky a fialky rastúce pred intrákom.
Šťastne unavená, s odretými nohami a plným močovým mechúrom si predstavujem, aké je to teraz doma. Rovnaké. Také isté. Nemenné. Prvú jar netrávim doma. Prvú zimu mám už za sebou, ale jar je predsa len jar.
Mestská jar je iná ako tá na dedine. Tu je všetko koncentrované. Aprílová vôňa sa mieša s výfukmi áut a bláznivými klaksónmi, slnko sa musí snažiť viac a pohladiť aj miesta kryté panelákmi, púpavy sa bijú s asfaltkou, vtáky majú prímenie „sídliskové“ a ľudia nosia koženky.

Narcis a púpavu sme zastrčili k bahniatkam do litrovej zaváraninovej fľaše, fialky do vrchnáka od tužidla, práve som dojedla cestoviny s tuniakom a slnko z balkóna mi svieti do očí. No kto sa má lepšie, nech zdvihne ukazovák.

 Denník

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu