Tesne pred oslavou sme navštívili aj Lenku o dve poschodia nižšie, aby sme ju formálne pozvali na babskú narodeninovú jazdu (s jedným zanedbateľným mužským prvkom), vypýtali si žehličku a aby som poskákala po úhľadne zloženej posteli našej Evičky, ktorá sa ešte nenasťahovala a pri tom pohľade by dostala infarkt.
Lenka ledabolo prehodila, že jej nová spolubývajúca sa v noci nezamyká a bola z toho dosť vyvedená z miery. S Majou sme sa na seba zadívali a ledabolo prehodili, že keď nie je v izbe Mirka, kľúčik o dverách ani nesníva, až máme nutkanie si každú noc spraviť "noc otvorených dverí". Fantázia sa pravdaže rozbehla na plné obrátky a už sme mali v predstavách pred dverami prútený košík a na dverách oznam "TU odlož zábrany a vojdi" s podtitulom "potom pokračuj na 815-ku...".
Neviem, ako je to možné, že sa všetko točí okolo mužskej otázky, ale aj keď došli baby, priania boli preplnené samými "chlapmi s veľkým CH" a "chlapmi s VEĽKÝM ch", ak sa rozumieme. Dostali sme aj veľký rám na fotografiu, kam si máme vopchať našu spoločnú M&M&N fotku. Zatiaľ je tam len reklamný obrázok nejakého bábätka, ktoré sa nám na staré kolená zapáčilo tak, že uvažujeme o zrušení M&M&N fotky.
Pred začiatkom oslavy mi ešte stihla zavolať babka na mobil, zablahoželať mi, oznámiť, že sa jej pokazila nová chladnička a že volala aj domov, kde zistila, že som už v Nitre, ale našťastie.... má číslo do mojej školy, tak nemala strach, že ma nezastihne. Mirka skonštatovala: "Jediné šťastie Nika, že si dvihla ty a nie rektor!" Babka má proste styky a jej telefónny zoznam je preplnenými zvučnými menami.
V bare to už šlo bez rektora a pokazených spotrebičov. Peťo s Evkou si objednali borovičky. Po druhej runde som ho milo poprosila, či by si nemohol namiesto borovičky poprosiť jedličky. Čašníčka bola veľmô ústretová a profesionálna, nezatvárila sa prekvapene, dokonca sa ponúkla, že mu zadováži aj nejaký ten smriečok. Evička si pedagogicky neodpustila vysvetľovací komentár: "Viete, to aby sme sa mali pod čím sťať."
Peťov siahodlhý monológ šiestim holkám o tom, ako sa snažil zobudiť Evičku a preniesť ju do vlastnej postele sa začal slovami: "Keďže ste tu poväčšine ženy..." a zakončil sa slovami: "A hold, dopiči, nezdvihol som ju..." (za vulgarizmus sa ospravedlňujem).
Dlho-predlho som sa tak nenasmiala, ako za včerajší večer. Nepokazili mi ho ani mladí junáci 60+ pri vedľajšom stole, ktorí sa na nás neustále dívali ako malé deti na vianočné salónky. Peťo sa jedného pána snažil spacifikovať, keď bol dotieravý priateľským gestom objatia okolo ramien a slovami: "Poďme spolu cikať." Nešli.
Takže mám neuveriteľných (áno, neuveriteľných) 22 rokov (áno, 22!) a absolútne nič sa za tých 24 hodín nezmenilo. Bol to len deň, keď mi kamaráti z čistého srdca želali výzor plnoletej, tučného chlapa na pohovke s pivom v ruke a ďalšie vtipné statusy na FB. A veľa ďalších dobrých vecí, pretože si to vraj zaslúžim. Bol to pekný deň. Nevšedne všedný
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
17. 9.sept. 2011 23:23
krásny blog. a gratulujem. a prajem "Ch "of course.
4
Už si taká stará ako ja opäť raz! Prajem všetko najlepšie a snáď si čo najskôr na to trošku pripijeme nejakým pivom, lebo sme sa dlho nevideli A ja ti prajem to, čo si praješ aj sama, pretože najlepšie je mať to, čo sami chceme
5
Jujha! Titít, ja len v kutiku duše dufam, že ked ta v novembri dobehnem, tak bude moj nevšedne všedný den taký výnimočný ako ten tvoj. Krásne sa to čítalo, tak ako vždy ked otvorím tvoj blog.
Napíš svoj komentár