Nechápem

Nechápem tento svet. Nemyslím tým len situácie, keď vám napíše nejaká francúzka štetka na skype nejaké tatlaniny, ktorým aj keď nechápete, aj tak majú sexuálny podtón, ani neopodstatnený nájazd husí na vašu osobu, aj keď na ostatných sú krotké ako baránky. Dokonca viem ako-tak pochopiť aj to, že môj pes aj po riadnom kúpeli smrdí.

Je pre mňa však problém poskladať puzzle tohto sveta. Zmysel života je mi ukradnutý, aj tak sa bude kľukatiť smermi, o ktorých moja vysoko vyvinutá myseľ s ukončeným stredoškolským vzdelaním ani nesnívala. Je to nezmyselné, pre mňa samotnú nepochopiteľné.

Prečo musí padať voda z neba? A tými blábolmi o životodarnej vode a o kvetinkách a baobaboch ma nepresvedčíte.
Akoto, že svieti slnko? A neuznávam žiadne teórie o veľkej hviezde, ktorá žiari a hádže ohnivé pľuvance.
Prednedávnom som sa mamy pýtala, že keby sme odhliadli od skutočnosti, že sme kresťania a že veríme na tú 21 gramovú „vec“, či smrť nie je naozaj len nejaké zastavenie srdca...
Prečo už nerozmýšľam nad krokmi? Len automaticky kladiem labku pred labku. Či píšem písmená a spájam do slov a nerozpamätávam sa, že ako sa píšu.

Slová a slová a slová a slová. Je to ako život. Kladiete písmená vedľa seba, úhľadne, vojensky presne, každý mäkčeň na svojom mieste, každá bodka na vybodkovanom mieste. Ale keď sa obzriete a prečítate, čo ste vykúzlili, často to nedáva zmysel..........................A to ma teší.

Stojíte na balkóne a ako zmyslov zbavení vdychujete letnú vôňu. Ale viete, že vaše telo nie je dostatočne veľké, hlboké, silné, široké, dlhé na to, aby vstrebalo tú nádheru. Nemáme dosť pórov. Proste sme nedokonalí. Dokonalosť by sme dosiahli tým, že by sme sa uspokojili s tým priehrštím vône, ktoré sa nám zmestí do nosných dierok.

Ale prečo je to tak?



Je prekvapujúce, ako sa môže do tak malej hlavičky zmestiť toľko nevedomosti.
(Heinrich Heine)

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu