Môžete sa do nich zapliesť ako mača do klbka vlny. Vlny, z ktorej mi mama plietla svetre so vzormi sobov, keď som bola malá. Do takých slov. Chladných, severských ako tie soby. Ale i do šálov s hviezdičkami. Do horúcich, žhavých, pálivých slov. Ako slnká nad hlavami.

Snažíte sa vysvetliť to, čo cítite v útrobách hrudného koša, ale vychádzajú z neho jedine tak odpadky a vlákna šedej vlny. Soby a hviezdičky. Ale nedokážete ich pospájať do zmysluplnej rozprávky či vety. Stalo sa vám to? Máte okolo seba more vlny. Jej stebielka vyrastajú do dĺžky, vynárajú sa vám spod pazúch, vejú na juh, k bedrám, okolo stehien, pomedzi palce na nohách. Potkýnate sa a ten druhý sa na vás nechápavo díva.


A následne zistíte, že mlčať je zlatá nitka. Z celého klbka tá najžiarivejšia.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bonita  5. 8. 2011 18:07
mňa občas pichnú (pohodené) ihlice
Napíš svoj komentár