Bola som prekvapená, aké obrazy sa mi mihajú po nociach v strednom mozgu. Nie som typ, ktorý zabíja vtáčiky či zbavuje sa nepriateľov. Ja dupnem nohou, vo svojich 21 rokoch sa vyžalujem mame a čakám, kým ma hnev prejde. A trucujem. Ale neubližujem.
Premýšľala som, čo je potrebné na to, aby sa z niekoho stal „barbar“, aby dokázal zaťať päste či stlačiť spúšť a nepohnúť pri tom ani brvou či zreničkou. Zmeniť sa.
Je ľahké sa zmeniť? Po ukončení strednej školy som si myslela, že ma nové prostredie, noví ľudia pretvoria na nepoznanie. Sklamania v láske. Dosiaľ nepoznané zážitky. Úspechy. Požiar. Stretnutia. Ja som sa chcela zmeniť. Prahla som po tom. A dnes sa pozriem do zrkadla a vidím tam rovnaké dievčatko ako pred 3 rokmi.
Vtáčika nedokážem chytiť dokonca ani do ruky, nieto ho pritlačiť o kmeň stromu. Koľkokrát po mne babka chcela, aby som „vytiahla tú sprostú sliepku za krídla z tej bedničky“ a ja som len dvihla obočie a usmiala sa na ňu. Keď odo mňa raz bude chcieť manžel, aby som zabila „kurku“ a urobila mu slepačí vývar, asi sa poskladám. Čo potrebujem na 180°-vý obrat? (žeby svokru?)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
7. 2.febuára 2011 14:53
ešte že v obchodoch nebehajú živé
2
no mna zmenilo presne vsetko to, co si napisala, okrem toho poziaru, ten som este nezazil ale je to zmena len mala, povrchova
Napíš svoj komentár