Svet by mal byť ako chladnička. Občas taká malá mraznička. Ako naša spoločná chladnička na bývalom internáte. Preplnená všetkým možným od pokazených jogurtov, tofu, paradajok, rezňov od mamičky, masla, študentských párok, tresky až po víno, tuniaka, pašteky a poloroztopenú čokoládu. A na každej vecičke farebný lepiaci papierik s menom. Vedeli sme, čo to je, koho to je, na čo smieme dať paprče, od čoho sa držať na míle, nad čím len slintať, čo si kúpiť nabudúce, čo splesnivie za deň, čo vydrží celý semester, kto má na čo alergiu, kto je vegetarián, kto má prachy .... také malé kuchynské infocentrum.

Alebo to "nálepkovanie" správ na Birdzi. Nič, urob, odpíš, kamoš, stretko, práca, tajná, pekná. Nemohol by sa Tomáš postarať aj o to, aby sa tento systém zaviedol aj v reáli? Farebné papieriky. Nič, urob, odpíš, kamoš, stretko, práca, tajná, pekná. Na každú vec, na všetko, čo urobíme, vyslovíme, ukážeme, by sme nacapili samolepiaci papierik s významom. Tyrkysový- zbožňujem ťa, staroružový- toto mi fakt nejde, zelený- bolí ma hlava, bordový- klamem, olivový- odpusť ...

Nikdy sa vám nestalo, že vám nestačili slová? Len ste sa do nich zamotávali ako do klbka vlny a červenú niť ste mali všade- pred očami, okolo paží, členkov, medzi prstami na rukách, vo vlasoch, v záhyboch lakťa, na perách .... a dotyčný stále nerozumel. Boli ste preňho len akési podivné indivídum, ktoré sa nevie vyslobodiť. A vec, ktorú ste mu ponúkali vyzerala na koláč i na farebný klobúk a vy ste mali v ústach vlnu a nevedeli ste vysvetliť, čo to vlastne je. Aké ľahké by bolo na tortu prilepiť citrónový papierik TORTA a s úľubou sa dívať ako sfukuje 20 sviečok.

Občas by však stačil aj čistý papierik. Cyklámenová ničota. Len tá farba, aby sa vedelo, že niečo tam je. Nejaká torta alebo klobúk. Občas je dobré nevedieť, čo z toho klobúka kúzelník vytiahne.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
majuri  29. 7. 2010 22:13
to by sme si velmi chceli zjednodusit
Napíš svoj komentár