Obdivujem ich každý deň. Fotím, hladkám, driapem sa na nich, ochutnávam. Plačem pred ich múrmi, svoje radosti pchám do škárok, zvedavo z nich lúpem omietku, objímam komíny a v noci v ich útrobách vyvolávam večne živého Elvisa. Moji priatelia.

Objavili už moje slzy. Vraj sa im páčili. Citujem: „Yksdfgvly,l,syuayfr xtgza rutlcv.“ Ak nechápete, nevadí, aj tak to nepovedali ľudskou rečou. Sledovali ich Karakoram Highway a nesnažili sa im ubrať z rýchlosti. Celú cestu ich sledovali a chránili, natriasali sa s Nimi v náklaďákoch, na úzkych cestách strácali spätné zrkadlá.
Keď však usúdili, že čoho je veľa, toho je už moc, vytiahli svoj vtipný fén a usušili moje slzy, životu nebezpečne mi vopchali hlavu do vreckovky a donútili vysmrkať sa, do rúk mi strčili kitkat (have a break, have a kitkat) a do úst špáratko na šírku, aby tak vyčarili „prirodzený“ úsmev.

Majú proste dobré srdce. Tak napr. Z POČUTIA viem, že jedna NEZNÁMA spanilá dievčina sa opila ako čík, ledva vnímala okolie, v okruhu 5 metrov všetko poznačila svojim ŠARMOM a …… toľko asi aj stačilo a oni jej veľkodušne vyčesali vlasy a urobili tak fontánku na vrchu hlavy, aby si ich tiež nepoznačila svojim šarmom, pomáhali jej čistiť sedačku od jej šarmu a dokonca ju pekne zabalili do deky a na kolená položili lavórik pre jej povestný šarm.
→ TOTO BOLA LEN KULTÚRNA VLOŽKA, NEVYVODZOVAŤ ZÁVERY, POPROSÍM!

Je to fascinujúce, ako sú rozdelení ľudia. Kuchár. Špión. Kretén. Ateista. Šúpač pomaranča. Rozprávkár. Jurko. Tá v zelenej sukni. A ako nápadne sa vynímajú tí naši starí chvastúni, zlodeji lízatiek, naťahovači nervov, šašovia, blázni, ničitelia IQ, naši starí známi priatelia. V prírode sa od svojich súkmeňovcov neodlišujú žiadnymi sekundárnymi znakmi (možno len občasným monoklom či častým infarktom), spoznať ich môžeme len podľa zvláštneho sladkého zvierania tam a trocha doľava keď ich zbadáme, vo vnútri sa nám následne rozleje teplý žltý vosk a niekto zapáli petrolejku.
Milý čitateľ, keď ma niekedy náhodou zbadáš pred Tescom či na schodoch Filozofickej a v tvojom vnútri sa rozsvieti neónka, vedz, že v tom prípade ja nie som tvoj priateľ, pretože ja rozsvecujem iba PETROLEJOVÉ LAMPY.

Nechcem teraz vypisovať, že si to ty K. M. a ty S. R.., nezabudla som ani na H. P. a ľúbim aj teba T. L. Urobím to takto:


A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, Q, R, S, T, U, V, W, X, Y, Z

A nájdite sa tu.



Ďakujem, že ste. Že mi dáte cukrík, hoci viete, že ho nevrátim, že vám dokonca obal hodím pod vašu lavicu. Ďakujem, že ste pri mne a keď na mňa niekto hádže papieriky so slovom SAMOTA, vždy ich roztrháte, opľujete, urobíte z nich guličku a strčíte dotyčnému do nohavíc. Že moje sms-ky typu „16x sa zablýskalo za minútu!!!!!!!!!!!!!“ beriete vážne a pri slovách „som škaredá“ si dávate štuple do uší. Za všetky bunky svojho osobne neosobného JA vám ďakujem....

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
hovado  2. 2. 2009 00:20
svojsky pekné... svojsky silné...
 fotka
jillie  2. 2. 2009 13:55
kto do kelu je S.R? a ani to K.M velmi nechapem
 fotka
cerwik  2. 2. 2009 18:29
...ale tvoje blogy si vzdy rad precitam. Su jednoducho uzasne. A maju nieco svojske
 fotka
neway  2. 2. 2009 21:05
jeeeej
Napíš svoj komentár