A u niekoho, ako napr. u mňa, sa všetko prelína naraz a rýchlo. Logicky by mala vzniknúť pekná koláž, ale môj svet sa tvári logicky, len keď mu držia nabitú zbraň pri spánkoch. A tak sa cítim ako nezdravý šalát z vodovodných potrubí, pošliapaných kníh, vyhodených téglikov, úryvkov Genezisu, tužkových bateriek, pokazených perníkov.......
Hoci mám za sebou úspešnú maturu, dlho odkladanú návštevu zubára, nákup kníh, jeden pohreb, nejeden citový rozklad a dokonca aj krámy, takmer 19 rokov sa vo mne kopí druhotriedny Second hand. Znova..... LOGICKY by som sa mala vyprázdňovať a v jednu chvíľu cítiť len jeden fíííling, nie? Tak prečo mám pocit, že sa po mojich črevách preháňajú kone, pľúca obsluhuje 10 stewardiek naraz, obličky vylučujú žiletky a srdce sa zavrelo do izby a kašle na „celý organizmus“ ?
Bolo by pekné, keby každý mal na čele vycapený farebný papierik so súčastnou náladou. Potím kaleráby......... rozrežte ma na pätinky............. nekráčam, ja lietam............ chcem lampu............ dnes som nájomný vrah.............. osteoporóza útočí............ žltý papierik, ciklámenový papierik, modrý papierik, hnedý papierik, orgovánový papierik, olivový papierik......... A možno by som bola prekvapená, koľkých ľudí od tých papierikov nevidno.
Uvítala by som aj to, keby sa podľa nálady menila farba laku na nechty- možno by som si začala maľovať nechty. V tom prípade by moje mali dnes farbu „vykakaného, vycikaného, napapaného, odgrgnutého spokojného bábätka“. Konečne po 2 týždňoch som sa totiž donútila k epilácii nôh a tie sú hladké ako detská prdelka (dúfam, že mi nezačnú zasa zarastať chĺpky, už mám aj hrozienkový Veet After care, aj keď prd pomáha, ale to je iný príbeh...).
Včera som našla staré rodinné fotky zastrčené v skrinke. Nie sú to fotky bráchu, mňa či nebodaj ešte raz mňa. Sú to staré čierno-biele, na okrajoch vrúbkované obrázky akoby z iného sveta. Ale tie emócie, ktoré z nich priam sršia............. „ja tú gitaru nechcem!, len nech si to nevšimne, ako povedať, že kakám?, príliš ma mačká, tá torta bola dobrá, ale...“.
Občas si myslím, že niektoré pocity by bolo najlepšie odfotiť, znehybniť a šupnúť do albumu. Či kvôli spomienke, či „mumifikovať“ nejakú zlú sekundu, aby sa už nevrátila, alebo na roztrhanie a vyhodenie do vzduchu.........
Ale kedže je už ako-tak pokročilá večerná hodina a moje mozgové závity sa jedine v tomto čase trocha vlnia................... myslím si, že práve tie pocity, emócie, spomienky, túžby..... tie žlté, červené, modré papieriky...... robia náš svet tak zázračne farebným
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
misuliq18
7. 9.sept. 2008 22:14
s tými papierikmi to neni zlý nápad bolo by to fajn keby ľudia wedeli akú ma kto náladu
2
pekne to je,pointa je velmi dobra, ale nejak mi nhsedia zas rie prirovnania, neviem,mne staci troma vetami vyjadrit nezmyselnost, na mnatrochu vela,ale pointu chvalim ja mam teraz papierik zlty,je na nom zmoknute kurča čo hlada mamu tolkoo ku mne
5
úplne úžasný blog a súhlasím s komentami nado mnou, aj by som ešte aj niečo pridala ale nevládzem
6
niektorí ludia majú tretie oko.ktoré vidí farbu papierikov nalepených na vnútornú stranu človeka.dušu. a niektorí sú farboslepí..a niektorí..niektorí naši vyvolení..majú taký dar..meniť farbu papierokov ako sa im zachce.donútia pousmiat sa, kyvnut plecom a pozvu ta na cokoládu.
a tebe palček hore za myslienku
a tebe palček hore za myslienku
7
hey a tie fotky, su nenormálne pocobive!krásne!hravé! a sála z nich..tepl také emotívne, mňamózne,patetické a úžasne
Napíš svoj komentár