Občas zaševelila rúčkami ako listy vo vetre. Pod týmto jemným pohybom sa zachveli visiace hrkálky a uspávali ju.
Dvere sa pomaly otvorili a prepustili cez škárku trocha hustej tmy. Rýchlo ich privrel, aby ju to ticho z obývačky nezobudilo. Pristúpil ku kolíske a nazrel do jej hniezda. Bolo pomerne teplo, Katka si odkopla prikrývku a ručičky rozpažila do svetových strán. Veď celý svet jej aj patril. Stačilo jej raz vyceriť zúbky a modré z neba k nej padalo jedna radosť.
Ukazovákom prešiel po drevenej ohrádke a pocítil každú nerovnosť bruškom prsta. Keď už mal pocit, že túto kolísku by už hmatom spoznal medzi stovkami iných, odtiahol ruku a trocha ťarbavo dvihol spiacu Katku. Pomrvila sa, ale našťastie sa nezobudila. Nevedel, ako by zareagoval, keby ho tu takto našla Kristína. Možno by mu ju vytrhla z náručia a utiekla do spálne. A pootočila kľúčom.
Natočil si ju tváričkou k sebe, aby ju lepšie videl. Zazrel takmer všetky črty Kristíny, Paulíny i svokra. Vlásky čierne ako uhoľ po dedovi, očká ako okruhliaky, veľké a zvedavé. Tie zdedila po Pauli. Svokra sa vidí v každom jej pohybe, ale pravdu povediac, Katka má len malé znamienko na pravom pleci. Kristína ma úzke pery, ale keď sa usmieva, dokáže ich roztiahnuť do pravého „hollywoodskeho“ úškrnu. Ako Katka.
Škoda len, že on jej ešte len musí niečo dať. A celý život v nej bude hľadať svoje črty a nahovárať si, že je po ňom.
Uložil ju opatrne späť do postieľky, prikryl žltou dečkou a palcom jemne pošúchal líce. Následne sa vystrel a dlaňami zavrel tvár pred krutou realitou.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
28. 11.novembra 2010 11:36
Cítim v tom lásku, ale cítim v tom aj niečo smutné, niečo nevypovedané a predsa prítomné, a z toho mi prišlo trochu clivo. Asi kebyže to čítam podvečerom, tak ma to "primeje" k depke, ale takto chvalabohu nie. Vieš veľmi krásne vyjadriť pocity v blogoch bez toho, aby si ich konkrétne pomenúvala. Krásne
Napíš svoj komentár