„Prečo?“
„Pamätáš sa na Susedov?“
„Tetu Gizku?“
„Seriál, zlatko, myslím ten seriál, ktorý šiel na markíze.“
Bola tak roztomilo rozkošná, keď sa naňho dívala tým nechápavým pohľadom. Musel sa premáhať, aby sa nezasmial. Myslela by si, že len žartuje a znova by sa chopila varechy.
A tak sa na ňu len pozeral a rozmýšľal nad jej vlniacimi sa bokmi a lemom jej zvoncovej kvietkovanej sukne tesne nad kolená. Boky mala široké, ale pás úzky. Rád jej po plochom bruchu prechádzal ukazovákom a kreslil kontúry štátov. Uhádla nanajvýš Monako, ale tešila sa ako malé dieťa. A vždy si vypýtala odmenu.
Vravela mu tie veci o spoločnom dome so záhradou a psom. O muškátoch a dovolenke v Tatrách, spomenula už aj jedno meno pre dievčatko a kúpila mu papraď. Vedel, kam táto „tatranská cesta“ vedie, ale akosi masochisticky ju ešte nechcel ukončiť. Šípil, že nasledujúca zastávka bude čelný náraz do starého duba, ale naďalej jej počas jazdy vykresľoval hranice a vybozkával miesta metropol.
Spomenul si na tetu Gizku. Bola to taká šťúpla žienka s „veľkými prsiami a krátkymi nohami“. Tak ju opísala Ema, keď mu ju pripomínala pred Divadlom. Pre ňu bolo všetko veľké alebo krátke. Nie dobré alebo zlé, ale veľké a krátke. Veľké bolo dobré, krátke bolo zlé. Mala rada tetu Gizku. Mala rada veľké postele, veľké balenia keksov, veľké slová. Krátke vzťahy.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
27. 2.febuára 2011 23:47
Fíha! Bakalárka priniesla svoje ovocie.
Napíš svoj komentár