Rada sa dívala na mapy. Kázali a prikazovali. Hrdo dvíhali brady a vypínali hruď. A ona sa len s úsmevom, jemným, odvrátila, tíško zašuchotala sukňa kvietkovaných šiat a pobrala sa blúdiť. Vedela, že sa stratí, býva to zvykom. Chcela vidieť Dóm a to slávne Múzeum. Teraz sa usmieva na malú galériu medzi krajčírstvom a hodinárstvom. Stará budova s plechovou strechou a drevenými dverami. Zelená rohožka, ružový muškát v starom črepníku, ošarpaný názov, vedro s vodou, pozametaný chodník.
Mala rada mapy. Vždy ju zaviedli tam, kam namierené nemala. Akoby mala jej mapa schizofrenického brata. Nie sestru. Brat sa s ňou chcel stratiť. V zákutiach, úzkych uličkách, pod vysokými balkónmi, vejúcim prádlom, pred výkladmi obuvníkov, pred kaplnkou, v gýčmi preplnenej predajni suvenírov, pri odkvapových rúrach.
Náhodami objavené skvosty ju láskali a pohľadmi hladili jej boky. Cítila dotyky, ich dych, jemnú voňavku z dažďových kvapiek a opadaného lístia. Ich pozornosti neušiel ani kúsok z jej tela, ani jeden jej pohyb, vlnenie jej rúk, orosené pery, obhryzané nechty, odtrhnuté ramienko na sandále. Dotýkala sa tehlových stien a opadanej omietky, zeleného brečtana i zožltnutých reklamných plagátov. Cítila cigaretový dym a rozmočené listy v rohoch ulíc.
Zabočila. Stratila sa mu z dohľadu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár