Predstavte si, že sa sťahujete. Ktoré veci by ste zabalili do novín, ktoré ani nepustili z rúk a ktoré naopak, šmarili na dno krabice? Také tie suveníry z jaskýň, deravé ponožky a gumu, ktorá už negumuje.
Myšlienky, ktoré ležia prihlboko na plač........
Keď už prešla chvíľka kriku, hádka doznela, dotyčný vás už sotil, dlhý pád je tiež za vami, tma prestala hustnúť, vy už len ležíte na dne prázdnej hlbokej vázy a nemáte síl ani vyroniť slzu.
Myšlienky........
Nie, Nataša, lipnem, nádych, bezbrehá, nočného, len, popadali, tisíce, ráno, si, z očí........
Prihlboko........
Tam dole, tam hlboko, kde všetko stráca tvar, kde všetko stráca hlas, kde sa stráca všetko. Aj deravá ponožka je na polceste deravá a tam dole už nič. Ani deravá, ani zaštopkaná.
Na dennom svetle je šťastie. Ružovučké, usmievavé a napapané. Sfúkneš jednu sviečku a zrazu Šťastie je tmavozelené. Zíde po desiatich schodíkoch a stratí úsmev v zákrute. Po hodinke cesty je už hladné a celkom na „dolnom poschodí“ zhodí svoj plášť. Je nahé, bledé, takmer priehľadné, vystrašené, také nič. Je prihlboko.
Plač.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
levik123
31. 10.októbra 2008 22:29
pekne formulovane
Napíš svoj komentár