A občas takýto vesmír vyhľadávame. Kde sme sami a kde nám postačí jedna károvaná deka a jedna voňavá kniha. V ktorom nik nelezie na nervy ako na Himaláje, nedobíja sa medzi naše škárky, nik nie je mlčanlivý, nik nie je príliš bujarý, každý si sedí na svojej stoličke, má vlastnú poličku, vlastnú vidličku. Môžeme zabudnúť na to, čo sa sluší, čo sa nemá, čo sa očakáva.
Chcem tú károvanú deku, nikoho v okruhu aspoň sto metrov a knihu, do ktorej sa môžem presťahovať. Byť niekým iným alebo naopak, konečne sama sebou. Tlieskať, keď sa mi zachce, plakať, keď to potrebujem. A znova tlieskať. Existuje taký svet? Aspoň centimeter štvorcový z neho. A na ňom tablička RESERVED. Na čas neurčitý. Kým sa k nemu doplazím.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
v Reserved-e majú niekedy pekné oblečenie ale k veci - súhlasím s každým písmenkom... no je pre mňa celkom ľahké odchádzať do takého sveta... myseľ umožňuje všetko
Napíš svoj komentár
A nechápem, ako je možné, že na tento blog niekto klikol tak, že hviezdičiek nie je päť. Na tomto portáli je to divné. Nič neznamenajúce pseudoumelecké kraviny tu majú toľko hodnotení, že pomoc, a niečo, čo má hodnotu, dopadne takto...