Je tu však aj druhá strana mince. Hoci sme sa rozhodli len pre malý obrad a slávnostný obed, nie ceremóniu pre 150 hostí, vybavovačiek bolo milión. A tí, ktorí ma poznajú veľmi dobre, vedia, že keď som v strese z nejakých dôležitých rozhodnutí, reagujem na to tak, že tie rozhodnutia odkladám... čím sa dostanem do ešte väčšieho stresu. Takže si asi viete predstaviť mojich uplynulých 5 mesiacov. Vpleťte si medzi ne ešte januárový stres z hromady testov, krúžkovania známok, nervóznych žiakov, nervóznych rodičov, stres z veľmi nepríjemného incidentu z mojej triedy, písomných maturít, opravovania slohov, kurzov doučovania pre budúcich prvákov, vymýšľania prijímačkových testov, prípravy desaťročnice našej školy, triednických vecí a každotýždenných písomiek, slohov, diktátov, skúšania, dopisovania. Plus teda veci okolo svadby: krstné listy, dátum svadby, licencia k sobášu, reštaurácia jedna, reštaurácia druhá, 3 mesiace čakania na krstný list priateľa, svadobné šaty, oblek, mamine šaty, kytica, náuky, potvrdenie od kostolníčky, matrika, kaderníčka, skúška účesu, kozmetička, fotografka, obrúčky, návšteva fary, druhá návšteva fary. A to robíme malú svadbu pre 22 ľudí!!! Človek by si myslel, že keď ma čaká už len úprava šiat a nácvik v kaplnke, nemám byť prečo nervózna. Lenže sa mi zapálilo nechtové lôžko na palci na nohe, takže si neviem ani len skúšať lodičky, nieto si podľa nich dať upraviť šaty! Ok, už znova panikárim .
Verte alebo nie, ale toto všetko bledne pri strachu z budúcnosti. Stojím si za svojou prvou vetou, lenže posledné mesiace ma naučili, že láska je perfektný základ pre vzťah, ale múry musíme stavať aj z niečoho iného. Život nie je pixarovka a za fungukúcim vzťahom je asi veľa potu a krvi. Milujem na ňom jeho rozumnosť, to, ako vie a chce riešiť problémy, že má so mnou trpezlivosť a aj napriek tomu, aká viem byť harpya, mi dokáže povedať, že som preňho príliš dobrá a kňazovi na náuke, že tento vzťah vyžaduje odo mňa najväčšiu obetu. Vtedy sa mi tlačia slzy do očí a nedokážem povedať ani slovo, iba krútiť hlavou na znak nesúhlasu. Ale viem aj to, že sú a budú trable medzi nami. Dokonca nie malé a sú chvíle, keď vrhajú na nás tak neskutočne veľký tieň, až pochybujem, či to zvládneme. Ale vždy príde nový deň a ja si uvedomím, že pre nikoho iného by som toto nepodstupovala. Lebo občas mi naozaj chýbajú tie dni, keď som si problémy spôsobovala sama. Prišla som aj na to, že som žiarlivá a nenávidím to monštrum, ktoré sa vo mne vtedy prebúdza. Hanbím sa za seba a nemám sa rada.
Neviem, ako to opísať alebo nazvať, ale vyrastala som v úplne tradičnej rodine. S tradičnými názormi, správaním, predstavami. A on je úplne iný... Ja riešim to, ako to bude vyzerať..., on sa pozerá pod povrch a vidí podstatu vecí. Stále ma učí niečo nové. Tak nám držte palce teda
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
14. 5.mája 2023 16:07
drzim palce a som rad, ze sa nechcem zenit
Napíš svoj komentár