„Ale keď on bol tak pohľadný.“
Mala šesťdesiatosem rokov a rada na to poukazovala aj svojim slovníkom a ryhami v pokožke, na ktoré bola tak neskonale hrdá. Milovala ju preto. Občas aj viac. Ona sama mala tridsaťsedem krížikov a na tvári viac púdru ako japonské gejše. Obdivovala jednoduchosť, vedela na nej nájsť viac zložitostí a ornamentov ako v barokovom chráme. A predsa ju na sebe neaplikovala. Akoby sa jej necítila hodna.
„Vieš, dievčinka, mladosť nepotrvá donekonečna.“
„Kory, ja nie som mladá už nejaký ten piatok.“
Ku koncu dňa ju aj tak presvedčila. Bola rada, že jej hovorí, aká je krásna a aké má dobré srdce. Keď boli spolu, ten jeden deň v týždni, nikdy neklopila zrak. Vždy vo štvrtok si zbalila svojich sedem slivák a pudrenku a šla s Kory. Hocikam. Kory jej často rozprávala o svojich cestách. Ako zablúdila v Bukurešti. Stratila kľúče v Kyjeve a zaľúbila sa do Roberta na Malostránskom námestí. Ako čakala na autobus v Banskej Štiavnici a prečo musela z Pešti odísť o dva dni skôr.
„Nemohla som mu to povedať. Opustil by ma. Robert nebol ten milý chlapík z filmov.“
„Ale veď ťa ľúbil, zabudol by na to.“
„Vraj už nejaký ten piatok ...,“ zasmiala sa tak vševedúco a smutne.
„A kto tam ešte bol?“
„Robert, Lucinka zo šiesteho, jej priateľ, zabudla som meno, Robertova teta a môj bývalý.“
„Kory ...,“ žasla.
„No čo? Robert vravel, že mu to nevadí,“ smiala sa a oči jej žiarili.
„Ako som tak stála pod rozhľadňou a dívala sa na mesto, chcelo sa mi smiať. A následne plakať. Ani nevieš, ako som bola tomu blízko. Bola som mladá a mohla som si to dovoliť. Vtedy sa odpúšťa všetko. I plač pod Petřínom.“
„Mohla si.“
„Plakala by si?“
„Kory, ty si iná.“
„Ako to myslíš?“
„Ty sa máš tak neskonale rada. A ostatných ešte viac.“
„Dievčatko, plakať v Prahe? Nenávidela by som sa za to,“ zašepkala tíško a jej zreničky zastrela Stovežatá.
„Kory?“
„Áno, dievčatko?“
„Poďme do Prahy.“
Kory si zbalila svojich sedem slivák a v deň nášho odchodu som sa dozvedela, že sa už nestihne vyplakať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirkova
3. 3.marca 2011 21:54
práve som si uvedomila, ako veľmi chcem ísť do Bukurešti
Napíš svoj komentár