Staviame si vzdušné zámky, hrady, rezidencie i obyčajné chatrče. Z čoho ich máme stavať, aby nám ich zlý vlk nezničil? Slamené sú odviate púhym vlčím kýchnutím, drevené padnú za obeť riadnemu výdychu a tie z tehál stoja veky a veky. V rozprávke sa však zabudli zmieniť o potopách, zemetraseniach, o zosuvoch pôd, tornádach či o obyčajných vandaloch. Ktoré sny sa nedajú tak ľahko zničiť? A dovedú nás niekam?
Snívame o nablýskanom aute, o milenke, čo nerobí randál, o manželovi, ktorý povie „ďakujem“, o väčších prsiach či svetovom mieri. Možno nás tlačia k aktivite a možno máme radi veľké slová a činy nám smrdia. Vytvárame si ideálny svet vo svojej hlave, kde za to nemusíme bojovať, len luskneme prstami a stolček sa prestrie.
„Raz budem mať toľko prachov, človeče, že si kúpim Eiffelovku! “, „Keď vyrastiem, Lenka, budem taká krásna, že sa mi chlapi budú sami hádzať pod nohy, vieš? “, „Tá mačička bude raz moja, veď uvidíš! “.
Snívame o možnom i nemožnom. „Je to možné, aby si miloval aj nemožné dievča? “ Snívame o malých i veľkých veciach, o bielych i čiernych, o tebe aj o mne, z bavlny i hodvábu, v noci aj cez deň. Občas sa pozabudneme a ani po piatom zazvonení budíka nevstaneme. Zmeškáme schôdzku, to nevadí, hlavné je, že o 5 minút budeme kratšie v tomto sivom svete. Utekáme za našim krajším a úspešnejším JA, do sveta splnených želaní a ružových slonov.
Ale predsa:
Mal som sen……
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
neviem si predstaviť akoby som prežila niektoré situácie bez snívania...každopádne krásna úvaha
Napíš svoj komentár
a myslím si, že je možné milovať aj "nemožné" dievča, lebo práve tie v sebe skrývajú viac ako ostatné a sú svojim skrytým spôsobom omnoho krajšie a prížťažlivejšie
...když snění je tak krásný... (Jiří Šlitr)