Šachty

Vraj vždy, keď sa niekde zatvoria dvere, niekde sa otvorí okno. A keď nie okno, aspoň vetracia šachta. Tak prečo ich nevidíme? Veď jedno okno zasa nemeria 3 mm, aby sme ho prehliadli a vetracia šachta tiež nie je nevidideľná. Len chaoticky pobehujeme sem a tam. Alebo sa trocha vzchopíme a pobehujeme systematicky.

Keď nevidíme východisko, keď dokonca ani tie zamknuté dvere nevidíme. Domček môže rozlohou pripomínať Central Park v New Yorku, aj tak vás prepadne klaustrofóbia a všetko na vás bude zrazu padať. Kvetináč na nohu, luster na hlavu. A v telke dávajú len samé horory a thrilery. Je noc a spánok ťa obchádza. Sedíš v kúte v kuchyni a na smrť ťa desí už aj tieň mixéra či nejasné kontúry hriankovača. Hľadáš čo i len myšaciu dierku, stačilo by ti do nej strčiť malíček, aspoň časť teba by už nebola v tomto dome bez dvier, okien, vetracích šácht či komédií.

Tuho zažmúriš oči, zatneš päste a sústredene myslíš na Krajinu zázrakov a túžiš byť Alicou. Raz sa zmenšiť a schovať sa pred svetom do šuplíka a inokedy vyrásť do obludných rozmerov a zničiť celý svet. Len už nikdy nebyť „tu a teraz“. Rovnako zmenšiť problémy a zväčšiť východy, aby sme sa nemuseli pri prechode hrbiť, zohýňať, krčiť, prispôsobovať, ale byť sami sebou, so svojou výškou, proporciami i anomáliami.

V ktorej rozprávke mala postavička takú zázračnú kriedu, ktorou niečo nakreslila a to ožilo? Vie kresliť aj východiská?

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu