A potom spolubývajúca zakričí, že zabudla kúpiť mydlo a ja som znova vo svojom "starom" svete. Zmizla tráva, zmizli tvoje kúsky, zmizla tá saponátová bublina, do ktorej som pred niekoľkými sekundami patrila. Odpovedám, že "nevadí, kúpim zajtra".
Občas chcem, aby si zabudol, že nejaké dievča existovalo. Vymazať desať rokov, vymazať spoločné slová a tie pocity, ktoré zo mňa sršali. A hlavne vymazať tie tvoje neexistujúce feelingy. Zamazať ich trávou, červeným vínom a motorovým olejom. Snáď zabudneš, čo som ti vtedy povedala.
Možno si ma raz zasadíš do skalky a tvoja žena ma občas poleje. Úbohé, viem.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
este ta to nepreslo ? ber to ako skusku, ako skusenost, ako ZIVOT, proste to tak malo byt a hotovo. Ja myslim, ze teraz je to lepsie.
Napíš svoj komentár
zase sa po blogu cítim inak...