Škola volá

Škola volá. Na vás. Na mňa reve cez megafón. Akosi vlastný intelekt mi jemne dáva najavo, že tie 4 predpísané školské roky, kt. na mňa ešte čakajú, by som mala buď predĺžiť minimálne o ďalšie 4 alebo aspoň o riadne doučovanie.

Včera som si pol hodinu lámala hlavu nad hlavným mestom Španielska. Prezradil mi to až Google, aj to si viem predstaviť, ako sa pochechtával za tou svojou ikonkou.
Dnes som mamu s obrovským zápalom presviedčala, že nesmieme zabíjať osy. „Veď kto by potom opeľoval kvietky? ! “ V tom sa konečne prejavila mamina nehynúca a ničím nepodmienená materinská láska a s pochopením a trpezlivosťou mi začala vysvetľovať tú vec so včeličkami a kvietkami. (Nie TÚ! )

Keď o 3 týždne nastúpim do školy, budem mať pre nich 2 otázky. KTO ich podplatil, aby ma pustili do druháku a či nestačí, keď si vezmem krátku sukňu a ponožky do podprdy alebo ten Úvod musím naozaj opakovať.

Včera som sa s rovnakou vervou, ako pri obhajovaní práv ôs na život, pustila aj do žehlenia. Až s takou vervou, že som prvé tričko vyžehlila studenou žehličkou. Trocha som sa potrápila, ponadávala a nakoniec si poplakala, aký som to debil.

Ale vy ma máte ešte stále radi, že?

Takže, deťúrence, nenadávajte na školu, neoháňajte sa sloganmi „Škola života“ a šup šup zajtra do školy s úsmevom na tvári. Naučíte sa tam, aké je hlavné mesto Španielska, kto opeľuje kvietky, ako správne žehliť a možno aj to, ako klamať telom, aby ste dostali skúšku

 Je to možné?

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu