Nechýbali ani plápolajúce ohníky na spálených riťkách a následný smiechom obkukovaný Bein obhorený zadok v tanga nohavičkách: "Bea, pri odchode od nás radšej cúvaj, prosím ťa, inak sa poštíme" (???, 20-23). Logicky sa začali rozoberať milené témy našich citlivých partií, až sa dospelo k svetoborným poznatkom: "Tak ako pivo potrebuje podpivník, tak aj riť potrebuje podritník" (Rado, 23). Nadväzovalo: "Videli ste ten toaleťák? Ten povrch. Surrealistická rozprávka pre slepcov!" (Nikola, 20).
Ešte pred odchodom sme si my 4 ženské dali predsavzatie, keďže to mala byť babská jazda, že z Rada, piateho účastníka zájazdu, spravíme piatu ženskú do partie. Hoci nepodarilo sa nám splniť cieľ- vrátiť ho o 10 dní rodičom v dvojdielnych plavkách, ale keďže každá jedna z nás sa musela počas dovolenky popasovať s krámami, Rado sa akosi samovoľne preorientoval na našu vlnu a už počas cesty tam prejavil svoju súdržnosť- začal krvácať aj on. Aj keď len z nosných dierok, ale nič nie je dokonalé.
Noci sa niesli v znamení hlbokých zamyslení, intelektuálnych debát, pokusov o riešenie svetových problémov či individuálnych dilem, snáh o morálne zdokonalenie a nasávania vysoko inteligentného ovzdušia, ktoré sa vytváralo jedine v okolí nášho balkóna(ha, verím si!). Pýtate sa, prečo? Usúďte sami- z balkóna nad nami padali chlapské plavky, z balkóna pod nami sa ozýval 24/7 škrekľavý smiech teens a až nad nimi som cítila búrlivé klipkanie mihalníc spôsobené balkónom hotela pred nami. Bývali tam totiž milení, mladí Česi (Honza a Martin). Ich "rozhovory" sme ale považovali za najlepšiu reality show za posledné roky. Keď odišli "Pepíkovia" domov, ostalo nám v duši (a v zornom poli) veľké prázdno. V "Honzíkovom" hoteli, napravo od nich, sa ubytovala aj skupinka, v ktorej chlap nosil plážovú sukničku a spôsoboval Mati nepredstaviteľné záchvaty smiechu.
Naša medička Maťka však takéto nízko inteligentné odviazanie potrebovala. O pár dní má totiž skúšku a tak sa spriatelila s Embryológiou. S ňou si líhala do postele, s ňou vstávala, s ňou sa opekala, s ňou jedávala, s ňou sa čľupkala v mori ... A občas sa slaný vzduch, bulharská nepitná voda a poznatky z mediny zmiešali a Maťke preplo. Raz sa smiala ako najatá pri kartách, inokedy sa ako malé dieťa vrhla na žemle a domácu paštétu, ale vrcholom bolo, keď sa rozhodla, že trpieť nebude sama a predčítavala nám ako Hanna Schmitz. Lenže Michael Berg by sa do Kate zamiloval s určitými ťažkosťami, keby mu čítavala o fetálnom krvnom obehu či o larynxe alebo nebodaj o slinných žľazách. Ale verím, že obsah plodovej vody by ho zrazil na kolená.
Už po niekoľkých dňoch sa prejavila osobitosť každého jedinca v "čriede". Bea a jej "Ideme?", Maťka a jej Embryológia, Julka a jej sms-ky od milého, Rado a jeho "To je blud" a moja každým milovaná domáca. Rado a Bea sa prejavili aj ako milí, malí kleptomani. Podotýkam, že nekradli úmyselne. Proste to "padlo z neba". Pri mužských plavkách doslovne. Tak tie sa brali Ľubovi ako darček z Bulharska. Na pláži pobalili jednu adiddas šiltovku, pretože boli presvedčení, že je moja. To nič, darček pre Radovu mamku. Na južnej pláži im do tašky vcupitali potápačské okuliare. Darček pre Radovho otca (nakoniec však vysvitlo, že tie čorkli Julke).
Pondelňajší večer sme si mierumilovne sadli ku kartám. Pravidlá rovnako jednoduché, len malá drobnosť pozmenená: "kto prehraje, pije!" Hmm, to bude malina, pomyslím si, žolík mi celkom ide. Až neskôr sa Bea priznáva, že "zvykne vyhrávať". Víno mizne rýchlo, vodka už pomalšie. Lenže akosi som pozabudla na skutočnosť, že vodka a ja sme ako Tom a Jerry (v podstate sa máme radi, len keď sme príliš blízko seba, nikdy to nevypáli dobre). Takže som jemne a nenásilne vyhodila Maťku o polnoci z toalety a rovnako jemne a nenásilne preklínala svet, alkohol a ľudský údel. A ešte sa modlila za gumičku do vlasov.
No a ráno sa mi baby smejú: "Niki, to lebo zvykneš na koniec doraziť všetko domácou slivkou." Kurnik, tá však bola len na dezinfekciu!
Predposledný deň som sa zabávala vo vode s Radom a prikázala som mu, keďže mal potápačské okuliare, aby mi hľadal mušle, ktoré odnesiem domov. Keď už mal dlhšiu dobu hlavu pod vodou hneď pri mne, vytiahla som mu ju za vlasy spod hladiny a spýtala sa ho, čo tam robí. Odpoveď: "Hľadám tvoju mušličku predsa!"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
už dosť dávno som sa tak nevyškierala pri blogu