Smrť

Nie je tmavá. Je svetlá, žiarivá, skoro krikľavá. Pohybuje sa nečujne, má gumené podrážky. Lenže občas stúpne na linoleum alebo gumolit a ty pocítiš mrazivý závan na hrudi. Vtedy si uvedomíš, že našla tvoj kľúč pod kvetináčom a jej topánky zavŕzgajú. Ale občas sme takí hluchí, že si ju nevšimneme, ani keď je tak sakra blízko a dôjde nám to až vtedy, keď sa odváži kradnúť NAŠE porno časopisy či vyjedať NAŠU chladničku.

Neviem, čo je horšie. Keď ti rádio „hodinu“ vopred hlási, že sa blíži 150 km- rýchlosťou po D1 a zabáča na výpadovku (Avē, caesar, moritūrī tē salūtant) alebo keď ti nablýskaný jaguár zaparkuje pred domom práve vo chvíli, keď sa chystáš umyť zuby a ty nemáš čas ani zavolať ďeťom, že závet vo vzduchotesnom vačku je v tej debničke s vodou nad záchodom.

Ale vo všeobecnosti si nemyslím, že smrť je zlá. Asi len odstriháva suché konáriky a berie, čo je už zbytočné. Háčik je len v tom, že pre nás tie halúzky znamenajú veľa. To len dokazuje, ako vysoko sa hodnotí naša mienka v tomto posratom vesmíre. Hlavné je, že jeden odišiel, aby sa mohlo narodiť 9 afričanov a jeden číňan ( keď sledujeme aktuálnu zvýšenú natalitu ).

Smrť možno nosí tie veľké detské srdiečkovské okuliare, ohnivo červené nechty a 10- centimetrové štekle. A možné je aj to, že si dala ušiť oblek na mieru, okolo krku viazanka, na hlave cylinder a v ruke elegantná palička.
A možno svoju prácu ani nemá rada. A ako hovoria novodobí mudrci: „Negatívne emócie v práci škodia nielen vám, ale aj vášmu okoliu“. To, že škodí sebe, ma tankuje najmenej....

A keď naša "Hanka" odíde, pre ňu sa začína ďalšie dobrodružstvo......., ale ako máme tú prázdnotu vyplniť my? Len ticho, drásajúca hrča v krku, vodopády a silná túžba sa spláchnuť.
Mali by vydať brožúrku "Tipy a triky pre pozostalých". Úryvok: "Citrónová kôra pomôže rýchlejšie vyčariť úsmev. Stačí len na pár minút namočiť ruky do ružovej vody s prídavkom vanilky a ony sa behom 2 minút prestanú triasť. Melón na očiach zastaví slzy, toaleťákom previazaná hlava prestane plodiť nočné mory, sedmokrásky vo vrecku odoženú spomienky..."




"Keď umierajú kone - ťažko dýchajú, keď umiera tráva - voľne usychá, keď umiera slnko - hasne v tíši, keď umiera človek - spieva do ticha."

(Velimir Chlebnikov)

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu