"Ak budete zlé, nepôjdete s rodičmi na dovolenku, ale budete v záhrade vyplievať burinu ako Nikolka!" ... a dievčatká sa vraj rozplakali. Tomu sa hovorí vyšší level mojej vlastnej osobnosti, ak sa ňou už aj vyhráža sused vlastným vnučkám. Mám tušáka, že ma opľujú, ak ma stretnú na ulici.
Degradáciu mojej maličkosti však zastavil obyčajný batoh. Pohľad na krásne naplnený "2x taký ako ja" batoh, ktorý keď si nasadím, mám tik urobiť gymnastický mostík. Má ŠPZ-ku TN007 a životnosť od 6.-10. júla. Môj prvý fest a prvá Pohoda na staré kolená. Rozumej, mám cestovnú horúčku, plačem, že nemám gumáky a púšťam si Portishead. Dokola si opakujem, že nesmiem zabudnúť mobil a zubnú kefku, že Maji musím vrátiť gaťky, ktoré som jej náhodou šlohla, že rožky sú v chladničke, že na stanici nesmiem nerváčiť, že ráno si musím oholiť nohy, že... ááááá!
A cesta vlakom je tiež také malé "áááá" pre nás. Ja som dieťa autobusov a hoci vlaky mám veľmi rada a cestuje sa mi nimi perfektne, zhodou náhod nejak nikdy nevystihnem dobré nástupište. Pred niekoľkými dňami mi mama (vediac o mojej traume) ukazovala (ako malému bábu), kde sú informácie, na akú tabuľu sa mám dívať, kde sú nástupištia... Upokojilo ma vedomie, že mi stačí vedieť číslo nástupišťa a keď som sa s úsmevom blížila k východu, začula som slabé: "... na koľaji č. 15...". Hodila som vydesený kukuč na mamu, ale tá sa tvárila, že zelovoc na železničnej stanici je novoobjaveným ôsmym divom sveta.
Pevne verím, že o tretej poobede budú v obehu ešte dobré smeny. Hoci aj výmena toaleťákov v toitoi je skúsenosť a možno budem v tieni. A ako som už niekde spomínala, možno podám toaletný papier práve Beth Gibbons alebo budem mať dobrý výhľad a zabránim zrážke Mobyho s Kofola vláčikom (týmto na nikoho nehodu neprivolávam).
Stavba stanu je ďalší bod programu. Dúfam, že ho postavíme minimálne do takej polohy, aby sme v ňom prežili slnečné počasie (na zlé počasie radšej ani nepomyslím, keďže mám labilné nervy po mame). Ale aspoň mám istotu, že nami postavený "gengľavý" stan nájdeme ľahko a jednoducho medzi stovkami ďalších. Taký antitalent nikdy nie je na zahodenie, to si pamätajte!
A mám aj taký "kvázi plán" interpretov, ktorých musím počuť. A to "musím počuť" je také naliehavé, že ak budem mať smenu, nájdem si dve latky, zbijem ich do kríža, natiahnem na ne moje šortky, mikinu a šilt, nechám "ju" na pracovišti a hajde pod stage.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.