Stačí slovko

1.
Preslo pár rokov, mnoho sklamaní, mnoho šťastia, mnoho bozkov, mnoho sĺz. Všetko sa zlialo do jednej veľkej rieky života, času, nekonečna... Nazvime to ako chceme. Jednoducho, obyčajný život obyčajného človeka. Ale tak ako vrch ľadovca vyčnieva nad hladinu oceána, tak aj spomienka na Ženu vytŕčala a nezaplavili ju vody rokov.

Muz úspešne ukončil vysokú, precestoval kus Zeme, spoznal svoju "vzdialenú rodinu", snažil sa nájsť svoje serióznejšie "ja"... Lenže zvyk je železná košeľa a DNA je DNA. Ešte stále mal pocit, že chce byť v nejakej prímorskej dedine, piť slabú pijatiku, cítiť pach rýb, plávať nahý... a nájsť tú krásnu Ženu, ktorá sa naňho usmiala.
Zvyk fotografovat ho neprešiel, len príčina sa zmenila. Už nie "Vyvolával som úžasné fotky", ale "Vyvolával som úžasné fotky!".

Komín. CVAK. Holub. CVAK. Smetný kôš. CVAK. Žena. CVAK. Fáro. CVAK. Výklad s CD-čkami. CVAK. Čože????? Žena? Nezmysel! Papierová reklama Shreka. CVAK. Brunetka. CVAK. Nie,nie nie! Už mu preskakuje! Žena. CVAK.CVAK.CVAK.CVAK. Ano,je to ona!
Bežal k nej, potkýnajúc sa o vlasné nohy, zvalil jedno dieťa, reklamu na Shreka, preskočil bedničku s jablkami, nestrácajúc ju z očí. Čo keď to nie je ona? Čo keď je to len jej dvojča? Čo keď mu v hlave trocha preplo a vrhne sa na celkom neznámu ženu? Alebo to môze byť muž s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré sa na slnku lesknú ako diamanty, s krásnou jemnou líniou šije a hodvábnymi odhalenými ramenami. Nie! Je to ona! Nádherná, svieža, voňavá Žena. A on je nádherný, spotený, páchnuci Muž.

Postavil sa pred ňu, bol zadýchaný ako chrt po pretekoch, hruď sa mu neprirodzene dvíhala, srdce bilo na poplach, žalúdok tancoval s črevami sambu a oči sa nevedeli vynadívať na toľkú krásu. Chcel sa jej len dotknúť, nič viac, nič menej, iba letmý dotyk, ktorý by neodplašil ani motýľa.
Díval sa na ňu, ona naňho. Len púhym pohľadom prenášali si informácie, ktoré boli celkom nepodstatné, ale pre nich sa stali životodarnou miazgou.

Zrazu vedel, že má rada horkú čokoládu, ryby, cestopisy, že rada odhadzuje mastné obaly po hamburgeroch, obzerá výklady so spodným prádlom, že viazať si šnúrky sa naučila až v desiatich, že miluje Dušičky, vôňu novej knihy, nenávidí kapustu a kokos, Verneovky a triedenie odpadu, techniku a nočné košele.

Niekde čítal o striebornej šnúre, ktorá umožňuje astrálne cestovanie, jeho strieborná nitka sa dnes preplietla s Jej striebornou šnúrou a vytvorili mašličku. Vraj strieborná šnúra je zväzok energie, sám život a ústi niekde na zátylku. Presne tam zacítil jemné mrazenie, keď naňho uprela svoj zrak, svoje krásne hnedé oči.
Zrazu sa ich strieborné šnúry ešte viac spojili a začali ovíjať ich tela. Vytvorili okolo nich akúsi kuklu, ktorá ich tlačila k sebe, až nakoniec nezostal medzi nimi ani milimeter voľného miesta. V Jej hnedých očiach sa zjavil na krátky okamich záblesk strachu, ale hneď aj pominul.

Vedela predsa, že Ju hľadá, že Ju zväčšnil asi desať krát, že Jej obraz má na kuchynskej linke vedľa kávovaru. Vedela o Jeho starom obleku, ktorý zdedil po starom otcovi, ktorý sa dedí už celé generácie, o šiestich knihách, ktoré počas života pokúpil, o obľúbenej šálke s nápisom: "Ty, kráľovná moja, ty si najkrajšia na tejto Zemi!", o veľkej mŕtvej muche, ktorú má doma v zápalkovej škatuľke.

Zasmiala sa hrdelným, zvonivým smiechom, keď "prilepená" na jeho hruď, spomenula si, ako Mu pes zožral jediné kľúče od bytu a On musel čakať pol dňa, aby pes vrátil to, čo vzal. Pravdaže medzi tým, čo vrátil, bolo mnoho takého, čo ani nepýtal...
Z hrdla sa Mu vydral ston, krátky, ale výstižný, z oka sa Mu vykotúľala slza, malá, ale silná. Spomenul si ,ako sa ako malé dievčatko tešilo na cirkus, kolotoče, poníky a keď nadišiel ten čas, milovaný tatino Jej zahlásil, že cirkus odišiel, pretože si nevyčistila topánky. Mal pred sebou obraz, ako čupí v kúte, v páchnucej pivnici a márne sa snaží zatlačiť silou vôle a malými pästičkami slzy späť na miesto.
V tom historickom momente sa zaprisahalo, male dievčatko, že od tej sekundy nedovolí ničomu a nikomu, aby zmarilo jej veľké plány, aby niečo malo chybu, aby cirkus odišiel... "VSETKO MUSÍ BYŤ DOKONALÉ A NEUSPOKOJIM SA S NIČÍM, ČO MÁ ČO I LEN MALILINKÚ CHYBIČKU!"

Chcel Jej darovať celý svet, ale keďže už nebol dieťaťom a vedel, že koľko byrokratických omáčok tomu predchádza... rozhodol sa, že Jej svet aspoň ukáže.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu