Stál. A nechal si ňou prečesávať vlasy. Pohladila ho, jemne, zdĺhavo a bez logiky. Chytila mu tvár medzi dlane a pohľadom vyplňovala každú jeho vrásku. Potom sa jemne dotkla nosa a vštepovala si do pamäti každý záhyb. Vedela, že len čo ho pustí, skočí. Ukazovákom sa prebrodila k brade, zámerne vynechala pahorky úst. Po diaľnici prešla cez strnisko a zabočila na kľúčnu kosť. Dychom ju zafarbila na červeno, šmuhu potiahla až k bradavke. Mučivo stiesnene sa prevalila prstom k bedrám. Na oboch stranách ho chytila dvoma prstami za boky a pomaly sa šmýkala až pod pazuchy. Nosom pošteklila jedno rameno, druhé nechala ležať úhorom, vdýchla jeho pot a mihalnicami pohladila pokožku. Nasala jeho farbu a zmrazila na horšie časy.

Potom sa odlepila, rozviazala nitku, odtrhla pohľad.

..........a on skočil.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  20. 3. 2009 10:53
Ou!
2 
fotka
shroomy  20. 3. 2009 10:59
uf...silne
3 
fotka
cerwik  20. 3. 2009 19:33
no teda...az som sa musel okolo seba pozriet, ci som doma alebo pri tej slecne
4 
fotka
hovado  20. 3. 2009 21:15
krásne, silné, citové... zas a zas ma dostávaš
Napíš svoj komentár