Mal prísť o hodinu. Hodina času a ju bolia nohy. Sadla si do kresla. Nahá, len v starej osuške. Kolená si pritiahla k brade a zadívala sa do tmavej obrazovky. Snažila sa nemyslieť, len čakať. Obzerala si starý nábytok, červená farba sa už odlupovala z dreva. Šuplíky už vŕzgali pri každom vyťahovaní a dvierka na skrinkách sa otvorili len s obrovským sebazaprením. Stoličkám vytŕčali triesky a v kútoch sa rozpínali siete pavučín.
Meškal pol hodinu. Dovolila si premýšľať. Myslela na jeho auto, staré a zelené. Ako jej osuška. Mala podozrenie, že z neho tiež odpadávajú "chuchvalce" a vytŕčajú "nitky". Neznášala bezpečnostné pásy, ale keď ju viezol na skúšku do divadla, radšej sa pripútala a držala sa prístrojovej dosky. On sa len smial a šliapol na plyn.
Sviečky dohoreli, večera vychladla. Premýšľala a obzerala sa. Vstala zo starého rozheganého kresla a v spálni si obliekla gaťky a tielko. V obývačke zložila zo steny jeho akvarel jesennej krajiny s kostolíkom a oprela ho o skriňu. Prešla do kuchyne a z príborníka vybrala jeho pokrivenú vidličku. Položila ju na kuchynský stôl a zahla do kúpeľne. Takmer plnú fľaštičku jeho kolínskej vyliala do umývadla a prázdnu ju položila naspäť na poličku. Takmer behom došla na chodbu, kde mu tenisky vybrala z botníka a vložila do škatule. Dýchala nahlas a prerývane. Pomaly vkročila do spálne.
Ráno sa prebudila stočená do klbka na neodostlanej posteli. Pootočila hlavu a zadívala sa na jeho stranu postele. Vstala, natiahla si ponožky, vzala jeho páperový vankúša zložila ho na zem. To isté urobila aj s paplónom. Potom sa s úsmevom na perách uložila spať. Do práce dnes nepôjde, musí osláviť prvý deň.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
johnysheek
27. 6.júna 2010 00:01
hm..?
Napíš svoj komentár