Vlastnú priehradku, kde zakladáme svoje hriechy, slabosti, zlozvyky, vášne... Do rohu postaviť privysoké ciele, nech pykajú. Pretože sú predstupňom sklamania, ktoré stojí v druhom kúte.
Táto „druhá strana“ by bola plná toho, čím ubližujeme my, i toho, čo kvári nás. Viedla by tam iba jednosmerka, aby sa žiadna neresť nemohla vrátiť späť. Postavila by som im tam len jedny potraviny, aby zistili, čo je to hodiny stáť v rade. Platili by nehorázne dane a mzdy by boli minimálne.
Keď sa však zamyslím, vytvorila som kópiu nášho sveta. Možno aj my sme čiousi „druhou stranou“, niečie staré odhodené svetre či pokazené hracie skrinky. Jeden veľký svet ohradený ostnatým drôtom? Tu sa však rodia aj dobré úmysly, žičlivé rady, priateľstvá. To vykmotriť svetre a hracie skrinky nedokážu.
Transportovať všetko, čo nás špatí, do pracovných táborov a nechať to tam drieť a hladovať, nie je v skutočnosti asi až taký dobrý nápad. Môže vysvitnúť, že tie „veci“ boli cenné, rovnocenné, dokonca niektoré aj neoceniteľné. Vraj nás modeluje všetko. Zlé i dobré. Vraj aj dobrého veľa škodí. Možno tie polienka neznamenajú len jednoznačné pády, ale aj brzdy na prirýchlej dráhe, alebo majú vzdelávací charakter.
Tak urobíme kompromis. Namiesto jednosmerky dvojprúdovka?
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
midnightlady
16. 8.augusta 2009 23:36
chcem, chcem!!!
2
dost casto mam taky pocit, ze som nadoba, do ktorej niekto odhadzuje svoje zle vlastnosti a zlozvyky...
3
to by som bol asi často na cestách ... z jednej strany na druhú ... tak často akoby sa dalo ... inak veľmi pekné
4
prečo sa mi vybavila situácia z detstva. sedíme, kľačíme, miestami ležíme na chodníku. v rukách máme rozbité ytongy. všetci tie ytongy trieme o asfalt, aby sa jedna strana -väčšinou to bola podstava- správne opracovala a my sme sa potom hrdili našimi..hmm..soškami. nehovoriac o vyrývaní, odbíjaní iným kameňom. vážne, boli sme ako malí prehistorici. no. zvykli sme jesť rozbité kôstky z broskýň. tie sme tiež najskôr rozdrvili a potom sme ich..jedli..hmm. ale ináč sme boli celkom normálne decká. ešte sme robievali múčku z nadrveného štrku..ale v kuchyni uplatnenie nenašla.
našťastie
(a tvoje blogy čítam vždy na noc, takže klasika
našťastie
(a tvoje blogy čítam vždy na noc, takže klasika
5
Ved predsa mame druhu stranu. Akurat ze my sme ta strana ktora vsetko odnasa A preto sme drsny
6
také pokusy o delenie sveta, tábory a veci s tým súvisiace tu už boli....
Napíš svoj komentár