Toto bola prvá myšlienka, ktorá ma napadla po filme The Reader. Nerozoberám morálne hľadisko ani zákony. Dokonca ani hlas srdca. Len ten jeden okamžik. Sekunda. Keď ste presvedčení, že je to dokonalé. Že váš skutok nemôže ublížiť. Naozaj sa s nami svet, niečo, to, hocičo tak zahráva a klame zmysly?
Ak si myslíte, že hovorím o nacistoch, ste na veľkom omyle. Nezáleží mi na nich. Nechápem ich a nepochopím. Stalo sa, čo sa stalo. Pykali ľudia, drali sa na steny, škriabali a plakali. Stalo sa. A nie som necitlivá. Len sa to nedá pochopiť.
Hovorím o tom, čo je správne. Čo vás naplní neskutočným šťastím a vyčarí to vzácne na tvári. Čo vás donúti sa nadýchnuť. Mať ťažko medzi prsiami od toľkého šťastia. Chcieť plakať, aby sa vyplavilo von a netýralo vás to dobro.
A potom Bááááááác, niekto povie, že je to zlé! Ale prečo? ! Ako môže byť zlé niečo, čo mi roztriaslo ruky? ! Čo je správne a čo nie?
Ako malá som bola trocha hĺbavejšie ďieťa. Neskutočne veľa nocí som strávila len sedením na posteli a premýšľaním. Zízaním do prázdna a kívaním hlavy. Nepochopením. „Čo mám robiť? A prečo? Ako na to? Je to dobré....? “ vytvorila som si mnoho stratégií. Raz sa riadiť príkazmi, zákazmi. Potom robiť to, čo vravia rodičia. Vybrala som si aj spôsob „čo hovorí srdce“, ale to bolo väčšinou ticho. Vravela som si, že čo bude v tej chvíli správne, o čom budem presvedčená, to je to správne. Lenže v tej sekunde som nevedela pohotovo konať. Prišli pochybnosti a strach „čo ak...“ mala som zodpovednosť, nemohla som chybiť. „Čo ak...“ Potom som vyskúšala metódu- urob! Tak som uroila, čo som chcela. Najväčšie sklamanie však prišlo, keď sa predo mňa posadili následky.
Alebo bodku za všetkým dávajú práve tie následky? Oni rozhodujú?
Mať tú chvíľku, keď sme šťastní a sme presvedčení, že nič zlé sa nám nemôže stať. Že všetko je dokonalé, že nič nepokazíme....
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
matwejo
12. 4.apríla 2009 23:03
ono v podstate rozlišovať čo je zlé a čo je dobré, čo je dobro a čo je zlo nás už učia odmalička rozprávkami, tam si hádam toho dosť pochytila, v škole poučeniami, rodičia doma sa ťa snažia karhať za zlé veci atď, na zlomok toho dojdeme sami či z vlastného pričinenia, skúsenosti, vačšina nám je vtĺkaná do hlavy pod pojmom "výchova",
2
ja som dnes s kamoškou riešil dilemu, čo je morálne a čo už morálne nie je...a tiež sme sa veľmi nepohli...ani vpred...ani vzad...
Napíš svoj komentár