Zajtra posledná hodina praxe. Kým si potom nesadnem nad diplomovku a štátnice, budú mi chvíľu tie decká chýbať. Aj ten malý spratek, ktorý toľko vyrušoval a umelecký opis začal opisom svojej praženice zo štyroch vajec. Odvtedy som ho poznala len ako "ten s praženicou". Našiel sa tam aj "Maugli", "Umelec" (megapekný) či "Štetec". A že sa ťažko pamätajú mená

Na prvej hodine ma privítali prváci na strednej otázkou: "Toto je praktikantka?" Na schodoch ma jeden mladý učiteľ obdaril pohľadom, na ktorý reagovala moja cvičná učiteľka: "Nič si z toho nerobte, ešte si vás nevedel zaradiť." O pár dní sa to zopakovalo s jednou staršou pani učiteľkou, ktorej však už moja učiteľka vysvetlila: "Toto je moja mladá kolegynka." Ku koncu praxe sa okolo mňa na chodbe motali malí sekundáni. Dievčatá sa so mnou rozprávali a "Praženica" sa pýtal učiteľky, či ich budem aj dnes učiť ja. Asi trikrát mu povedali, že sa môže spýtať aj mňa, že stojím za ním. On sa neustále obzeral, ale nevidel ma. Učiteľka to so srdečným smiechom komentovala: "Asi ešte stále splývate..."

S takmer každou triedou, ktorú som mala na starosti, som už písala diktát. Po diktáte si ma už začali na chodbách všímať a dokonca sa mi aj zdravili. Pri jednej triede to vyústilo až do extrému a jeden chalan ma aj oslovil. Gramatické cvičenia zbližujú - poznatok do budúcna. A to ani nebola tá trieda, ktorej som čiarky napovedala postavením sa na špičky, keď nejaká nasledovala vo vete. Ale človek aspoň príde na to, ako je to s gramotnosťou dnešnej mládeže. Slovo "mätež" by hľadali v slovníku cudzích slov a spojenie "s kiticov kvetov" je úplná pohoda-lahoda. Keď som diktát o africkej savane rozšírila o vetu, v ktorej sa Snehulienka a Princ tajne zosobášili na Krajskom úrade v BA, boli prekvapení. Ale žeby ich to vystrašilo až na 34 chýb?

Prišla som aj na to, že prváci môžu vyzerať staršie ako ja, ale to ich nezastaví, aby sa ešte stále nemotali vo svete rozprávok. Corneillov Cid je a vždy bude leňochod, Madagaskar je životopisná rozprávka o Julienovi, teda o Móricovi A. Beňovskom, Mauri sú obri (1. , škriatkovia (1.A), domorodí Španieli (1.A). Najviac ma však chytila otázka po asi 5 minútach navádzania na správnu stopu: "A čo majú moslimovia spoločné s islamom?" Následne ma jeho sused rozosmial, keď sa ho spýtal: "A čo majú kresťania spoločné s kresťanstvom, že?" Úlisní ľudia sú ľudia s ulízanými vlasmi (nie), s ulízanými fúzami (nie), tí, kt. píšu listy (nie, ale dobrý postreh). Nebodovali však len rozprávky. Keď som im rozprávala, že Faidra je príbeh o neopätovanej láske k nevlastnému synovi, musela som rýchlo prejsť k Molierovi, aby sa nerozprúdila debata nehodná katolíckeho gymnázia. Tretiak pri Kurskom oblúku stihol podotknúť: "Dve písmená..."

Pobavilo ma aj to, keď skupinka druhákov v zadných laviciach vyrušovala. Jedného som vyzvala, aby čítal úryvok z čítanky. Po dočítaní som sa jedného spýtala, o čom jeho kamarát čítal. "Nerozumel som." Druhého: "Nerozumel som." Tretieho: "Viete, on sedí predo mnou, takže tie vlny sa šírili pred ním a ku mne nedošli." Ja: "Aha, tie vlny sa šírili dopredu od neho. Ale vidíš tie dve spolužiačky, ktoré sedia pred ním? Tie vlny sa od nich odrazili a vrátili sa späť k tebe. Takže o čom čítal?" Nechcem byť nespravodlivá, tak podotknem, že následne ma niečím riadne zotrel, až som sa zasmiala, ale šlo to aj mne

So sekundánmi som čítala na literatúre príbeh o nejakej vrane, ktorá vedela rozprávať. Spýtala som sa ich, čo by ju naučili, keby ony mali takú šikovnú vranu. Jeden by ju naučil nadávať, druhý otvárať dvere kľúčom, tretí vyťukať heslo na internet... Chcela by som vedieť, ako ony doma nažívajú...

Napriek všetkým úsmevným skúsenostiam som zistila, že je to riadne náročná práca. To, že som prvý týždeň chodila na intrák ako zbitý pes, to sa dá vysvetliť tým, že som nebola zvyknutá. Ale 5 vyučovacích hodín za sebou dá napriek tomu vždy zabrať. Decká tam len sedia, čumia, píšu, robia si prdel a po každej hodine vstanú zo stoličky na smrť unavení. A vy 45 minút nad nimi stojte, pýtajte sa ich, rozprávajte, vysvetľujte, odpovedajte im, držte ich na uzde, improvizujte, diktujte, zamestnávajte ich, majte 10 očí, všímajte si rozdiely u žiakov, vyvolávajte neaktívnych, podporujte ich, oceňujte aktívnych.... A ony napriek tomu ocenia len to, že si ich spolužiačka kýchla tak silno, až si chalan pred ňou musel utrieť chrbát.

Ok, priznávam, vtedy som sa najhlasnejšie smiala ja...

 Blog
Komentuj
 fotka
lenuska175  26. 2. 2013 16:06


jéj.
 fotka
yeya  27. 2. 2013 13:22
Milé
 fotka
neoriginalna  27. 2. 2013 20:03
mozno o par rokov napisem podobny blog.
Napíš svoj komentár