Udržujte potrebnú vzdialenosť 200m, prosím

Existujú ľudia, ktorí sa postavia do detskej ohrádky a just neprerieknu ani slovo. Iní si nájdu nejakú Altamiru a opustení si maľujú rôzne volovinky. Sú aj takí, ktorí roztrhajú všetky existujúce mapy v dosahu, aby ich nik nenašiel a postavia sa za roh.
V tej ohrádke, jaskyni a za rohom sa hrajú na „tajomných“ a „ťažko dosiahnuteľných“. Na dorozumievanie používajú jedine mimiku, nedefinovateľné zvuky (jeaaaaah, bleeeee, cccccccc, chrrrrrrrrrr), občas ruky a často pachy.

Použije 2x nohu, potiahne si uši, napodobní sovu, načarbe pár kvietkov, rozbije pohár a ešte raz použije nohu. Či nie je ľahšie povedať: „Mám rád rozprávky.“ ?

Veď komu sa chce cestovať k tomu druhému transibírskou, hoci je na dosah ruky? Ok, cesta tá je pekná, pamätihodnosti pozoruhodné, krajinka osviežujúca a ak je to platené voľno, výlet môže byť dokonca aj zábavný. Ale nelezú vám niekedy na nervy tie nabehané kilometre? Kým z dotyčného vytiahnem, aké je jeho obľúbené číslo, môj tachometer si šklbe vlasy a v agónii skuvíňa. Akoby som vedela z čísla 22 určiť jeho sexuálnu orientáciu, číslo účtu či jeho stredné meno, za ktoré sa hanbí.

Netvrdím, že by sme mali byť dotieravými exhibicionistami, ktorí len odhrnú plášť a ....... ale skúsme sa ani nenavliekať do mníšskej sutany a odhaliť aspoň kúsok z nášho JA.
Buďme občas pravé wifonky!!! Len zaliať horúcou vodou, žiadne varenie, miešanie, ochucovanie. Alebo ozajsné amícke polotovary, šup ho do mikrovlnky a hor sa priberať.

Ja sama, hoci som tvor, ktorý vykecá aj štátne tajomstvo, sa dokážem rafinovane zababušiť do uteráka a hlavu zakryť kúpacou čiapkou. Vtedy nech sa ma snaží „vyzliecť“ aj sám svätý Peter.......... nepovolím ani o piaď! Hoci.............

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu