Bol to starý, ošarpaný dom. Na každej rane náplasť, toaleťákom obmotané nerovnosti, dierky zapchaté detskými žuvačkami... Črepiny z okien sa vznášali vo vzduchu, hviezdny prach padal na potkany, sviečky odmietali spievať. Dokonca aj Slnko sa skrylo do mrazáku a snežnými guľami terorizovalo dom.

Iba jeden človiečik sem vhadzoval pravidelne svoju malú dušu. Každý piatok sem privážala hordy škatúľ, vriec, debien a starých tesco tašiek. Smrdeli ako 10-dňové ryby na slnku a vrešťali ako barbie-girls, keď si nájdu pupák.
Posťahovala všetky plachty zo starého nábytku, vypustila strašidlá zo skríň, rozsvietila kozub. Naliala si starého ovocného vína, pustila Beethovena a vdýchla 100-ročnú hnilobu a zatuchlinu. Zavlnila perami...
A párty sa môže začať!

Vzala škatule a vyprázdnila ich. Na zem sa vyvalili jej detské nočné mory. Z debien sa vykotúľali jej drzé odpovede a trieskanie dverami. Vrecia prepúšťali pach jej namyslenosti, závisti, nežičlivosti a pýchy. Na spodku sa tlačila zapáchajúca sebaľútosť a klam. V tesco-taškách boli úhľadne poukladané pestré balíčky previazané stužkou, nastriekané francúzkou voňavkou a milión-krát pohladené. Tie odložila nabok, tie prídu na rad ako posledné, tie sú predsa čerešničkou na sakramentsky vysokej poschodovej torte.

Ako mladý génius stláčal klávesy, či dráždil struny sláčikom, tak ona vhadzovala svoje chyby do prázdnych zásuviek, svoje neresti trhala na kusy v rytme hudby, sny prežívala a bojovala s hrôzostrašnými notami v kúte izby, pre Elišku tancovala s pýchou a podkopávala jej nohy. Svoje čierno-biele videnie zababušila do dúhovej peleríny a svoj hnev na celý svet si udobrila čokoládovým koláčom s mandľami a orieškami.

Keď hviezdam pomaly dohárali baterky, ale Slnko sa ešte neodhodlalo vystrčiť labku z mrazničky, vzala balíčky a po jednom z nich posťahovala stužky. Mašličky zmizli, parfém vyprchával, farby bledli, ale to vo vnútri sa nezmenilo. Samota ostane vždy len Samotou. Bezfarebnou vyškierajúcou sa masou, z ktorej sa dá vymodelovať iba jedno veľké nič.

Znova ju zabalila, všetky jej malé kúsky, ktoré doma schovávala v kútoch, pod posteľou, v šuflíku, medzi šatami, vo vani.... Znova ich previazala stužkou, navoňala, ale dnes nepohladila. Vzala vrecia, bedničky, tašky. Zídu sa na budúci tyždeň.

Nasadila si tmavé okuliare a nechala svoje smetisko za sebou.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
pawlo  9. 8. 2008 11:23
Zaujímavý príbeh.

Dobrý dej
 fotka
flaska  9. 8. 2008 13:36
Pekné ozaj. Originálne a dobre napísasné.
Napíš svoj komentár