Za toto si vieš koľko rohlíkov môžeš kúpiť?

Asi sa mi kazí zrak. Dnes som v obchodoch videla namiesto cien len akési telefónne čísla. "Na to číslo mám akože zavolať, mami?" "Nie moja, to číslo máš zaplatiť." Keďže kreditka ostala doma a moje vianočné zlatky mala v "kešeni" mama, keďže som nechcela počúvať otcove "Na blšáku si za to kúpiš 5 vecí." a keďže nervy má človek len jedne, nastavila som si radar na cenovo dostupný tovar. Chudáčik sa nadrel.

Nie sme na tom až tak zle, že by sme sa začali hádať s predavačkou, keď nám ponúkne gate za 500sk, skôr sa na tie nohavice hodím, nieže mi ich niekto vyfúkne spred nosa, veď je to takmer "za babku". Ale čo je veľa, to je veľa! Prečo obyčajné tričko, ktoré sa mi po dlhom čase zapáči, musí stáť 1200sk a vetrovka po zlacnení 6000? Nepočula som ich, ale tie veci musia prinajmenšom rozprávať.

Keď môj módne apatický zrak spočinul na krátkom kabátiku, z neba padali lentilky a farebné konfety a burizóny, ako vo sne som sa pohla jeho smerom, úsmev princeznej, v pozadí počuť hudbu a slová "You are my destiny..." a cenovka zrazu vypotí: Sedemtisícstodeväťdesiatdeväť. Akoby mimochodom sa ozve "Goodbye my lover, goodbye my friend..." a mňa po celom butiku naháňa mŕtvica.

Sumarizujem: dnes som zazrela jedného černocha s bielou čiapkou, jedného so sivou a jedného bez čiapky, Havlovho dvojníka, v dvoch obchodoch ma štipľavý pot z neznámych pánov takmer zrazil na kolená, konečne som sa po dlhom čase znova napchala extra nezdravým hamburgerom a počas celého nákupu som neprestávala myslieť na klasifikáciu jazykov, ugrofínov, bengálčinu, uríjčinu a pandžábčinu.

Toť vsjo.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu