Nasadila si slnečné okuliare, vytiahla dáždnik a s vervou sa pustila do boja s nevľúdnym októbrovým počasím. Oslepovalo ju jarné zubaté vyškierajúce sa slnko, teplomer s lienkou ukazoval 32°C a tak sa ešte viac zababušila do kabáta a nos si zastrčila do 2- metrového šálu od babičky.
Ponáhľala sa na schôdzku, prešľapovala, okále vhadzovala do výkladov s hračkami, kúpila si guľu, v ktorej padá sneh. Oprášila si ohnivo- červený kabát od dažďových kvapiek a zložila ružové detské okuliare s bodkami. V neďalekej fontáne si umyla zuby malinovou zubnou pastou, v ďalšej si vyprala zelené ponožky a potom sa s úsmevom na perách dívala na 150- centíkového pána v ihličkách a v žltom pršiplášti, ako zapaľuje slnečné svetlá na rohu ulice.
_______________________________________________________________________
Ešte posledný, šiesty krát si opravil motýlika, po druhý raz si naboxoval poltopánky, nasadil klobúk, vyzul topánky, ešte raz si umyl zuby, obul topánky a znova naboxoval. Otvoril dvere, vykročil, rýchlo sa vrátil, zatvoril dvere a tentoraz už vykročil pravou nohou.
Ponáhľal sa, ale pri kaplnke poslušne zastal, venoval jej 1 minútu svojho času a 1 otčenáš, potom nahodil rovnaký smer a rovnaké tempo, s rukami tesne pri tele a s očami zabodnutými do dlaždičiek. Našľapoval vždy len na tretí obdĺžnik. Keď sa náhodou dostal na betónový chodník, počítal priečky na bránkach alebo lastovičky na drôtoch.
Kedže električka bola preplnená, s vreckovkou v ruke sa držal stĺpika a z hlboka dýchal. Aby odpútal pozornosť svojho nosa od štiplavého potu, ktorý sa šíril z pána po jeho ľavici, začal si obzerať farebné topánky cestujúcich a spočítal všetky dierky, do ktorých sa navliekajú šnúrky. Bol vykoľajený, pretože mu vyšlo nepárne číslo. Našiel štyri kravaty. Upokojil sa.
Mal prísne oči a úzke pery. Chytal len dokumentárne kanály a 8- smerovky lúštil vždy len v jednom smere. Cestičku vo vlasoch mal presne v strede, knihy zoradené podľa abecedy, spodky podľa farebných odtieňov a myšlienky v hlave podľa stupňa dôležitosti.
___________________________________________________________________________
Keď Ho zazrela, upravila si neposlušné kučery, odtrhla visiacu nitku na kabáte, uhladila sukňu a pomaly vykročila.
Keď Ju zazrel, zistil, že Jej znova odpadol gombík. Odhodil lístok od električky na zem, rozopol vrchný gombík košele a rozbehol sa k Nej.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
mala som pocit, akoby som sa ocitla v nejakej rozpravke...alebo v psycho filme koniec je pekny, a ides v tom aj pokracovat ? a este nieco...pocta tvojej fantazii, ,myslim ze male deti na teba nemaju !!
3
suhlasim s predoslimi komentami.. je to taka krasne odveci psycho rozpravka
mas neuveritelnu fantaziu fakt
mas neuveritelnu fantaziu fakt
4
ty by si mala začať skúsiť písať niekde inde, napr. na blog.sme. tu je ťa škoda
Napíš svoj komentár
Mne sa taketo blogy velmi pacia maju nieco do seba,
citit z nich , ze mas city
tak pekne tajomny a koniec pochopi mozno kazdy inak ...
dalo mi to to co som na zaciatku ocakavala takze dakujem