ZLO

Ako na jeseň lístie. Ako suché lupene z kvetov. Ako perie. Vietor. Zamotajú vám do vlasov. Ťažko sa ich zbaviť. Tak ZLO. Popretkávané v nevinných očiach. Medzi prameňmi svetlých vlasov. Ako stužky, zavezujú vrkoče. Zavezujú dobré úmysly, krotia srdce, zatemňujú dušu. ZLO. Tvorí ho bolesť a strach. Každý sa ho bojí. Bolesti i strachu. Tak ho posúvajú ďalej. Podaním ruky, pohladením, úsmevom, bozkom, podpisom, kývnutím. Je ako dlhá sukňa, ktorá sa vám pri behu zamotáva medzi nohy.
ZLO sa vám vryje pod kožu, do kostí, nezničí ich, len pomaly rozožiera.

Je sladké ako čerešne, ľahké ako perie a vábne ako plnotučný sex. Plné bolesti a strachu. Sladkej bolesti a vábneho strachu. Preto sa ho tak bojíme. „Painful and beautiful at the same time.“
A nikdy neveríme, keď povie „zbohom“. Ani slovám „milujem ťa“, len „vrátim sa“.
ZLO sú možno len tri písmená, písmená poletujúce vzduchom a kto im príde do cesty, toho pritlačia k múru. Sľúbia svoje srdce, dušu, svoj osud. Na koniec však ukradnú vaše srdce, vašu dušu a zničia váš osud. V tom lepšom prípade. Totižto, na zlyhanie srdca a prebodnutie duše sa nezomiera. ZLO sa však zahráva so svetom okolo vás. S vašimi blízkymi. Facká človeka, ktorého miluješ najväčšmi na svete, podrazí tvojho priateľa a rozplače mamu.

ZLO ťa zlomí. Predtým ti však daruje svet. S „minimálnou trvanlivosťou do...“.

 Úvaha

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu