naráža o rebrá.
žily a tepny výrazne spuchnuté.
celé telo štípe a zmieta sa v bolestivom kŕči.
prosím dosť.
nevládzem ďalej trvá to už príliš dlho.
vyberám ruky z vreciek.
vtláčam ich do tela.
zabáram znova a znova.
zrazu nachádzam niečo tuhé a studené.
možno príčina toho strašného trápenia.
srdce z kameňa vyberám z hrude.
ťažko.
akoby chcelo naďalej mučiť.
zaberám, páčim, lámem.
všade červený piesok vytryskujúci zo žíl.
zápach, pot a strach.
bolesť neutícha.
premieňam ruku v kladivo.
zničím tu kamennú hrudu !
skoncujem s týmto trýznivým údelom !
niečo my bráni.
čas sa zastavil.
no vnem zostal.
s údivom nehybne stojím.
vidím v diaľke siluetu.
postava vyplnená tieňom, čarom a tajomnosťou tmy.
maličkými , nesmelými krôčikmi prediera sa ku mne.
snažím sa skríknuť.
"stoj ! nechoď bližšie"
"nevidíš ten hnus "
avšak nevydal som ani hlásku.
mlčím.
okále nemo vypúlené.
zastavila sa tesne pri mne.
oči jej žiarili.
zmyselnosť, krása, podmanivosť ale aj strach z nepoznaného.
podmyte slzami.
pozerajú do mojich.
skúmavo si ju premeriavam.
hodnotím.
obdivujem.
ruky má za chrbtom schované.
žili navreté.
červená hlina kvápe z nej.
a v hrudi ?
v hrudi diera.
usmieva sa.
nechápem.
nemotorne ale opatrne odhaľuje predmet skrytý zraku.
kameň.
červený tlčúci kameň.
stále uprene hľadí do očí.
stále sa usmieva.
teraz už chápem.
kŕče ustali.
rany sa nezacelili ale neboleli.
akoby sa pýšili vznikom.
pečate obety.
prijemne šteklili.
ucítil som náhly príval uspokojenia.
láska ?
vzkriesená z bolesti, krvi a bahna ?
nevinná, čistá a úprimná ?
áno láska.
Koniec
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
17. 4.apríla 2011 21:37
asi je to tvoj štýl, nepísať veľké písmená...je to pekné, ale niektoré vety by si mohol zvýrazniť práve tým veľkým písmenom..bolo by to také...lepšie ale inak taktiež fajn
Napíš svoj komentár