Ďalšia moja zastávka bola v parku, v ktorom bolo ticho ako na cintoríne. Po dlhšej prechádzke som započul krik prichádzajúci spoza kríkov, ktoré bránili mi vo výhľade. Sťa veverička som sa predieral cez zasnežené kríky. Dvoma ťahmi som si spravil malinký otvor, aby som videl, čo sa za bielou stenou skrýva. Bol som prekvapený, banda chuligánov guľovala dievčinu, ktorá sa nedokázala brániť. Bezprízorní chuligáni sa rehotali pri pohľade na bezbranné stvorenie, ktoré vyzeralo sťa snehuliak a jej krásne dlhé čierne vlasy len chvíľkami bolo bádať v objatí snehovej vlny. Chytil som sneh, zgúľal som ho do guličky a vystrelil na jedného z bandu chuligánov. Samozrejme, prvá strela trafila dievčinu... Na tretíkrát sa mi konečne podarilo trafiť inú osobu ako dievčinu, ktorá sotva lapala po dychu a chuligán dostal guľu priamo do jeho veľkého oka. Rozbehol sa smerom ku mne. Jediným obratom som ho položil na chrbát a za golier som mu nahádzal zo päť kilo snehu. Ostatní sa, samozrejme, vybrali za mnou. Spočiatku sa mi nedarilo, no neskôr som zistil, kde majú slabiny a krutý boj som vyhral.
Chuligáni v snahe nenápadného úteku ešte stihli schytať niekoľko gúľ a ja som spokojne vykročil za dievčinou, ktorá plakala v objatí snehu. Oprášil som ju a hneď som sa s ňou zoznámil. Bola mi povedomá a pri pohľade do mojich očí som si hneď vybavil, odkiaľ sa poznáme. Bola to moja bývalá spolužiačka. Pozval som ju k sebe na horúci čaj a kým jej vyschlo oblečenie, stihli sme si povedať všetky možné historky a pospomínať na staré zlaté časy...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
No každopádne si dobre spravil ,že si zasiahol ..