Oči sa mi pomaly zatvárajú a ja premýšľam nad dnešným dňom. S kým som dnes bol? Koľkým som vyčaroval úsmev na tvári. Koľkých som rozveselil? Koľkých som sklamal? Nuž, ani jedna otázka mi nedáva nulový výsledok. Najviac ma však trápi to sklamanie. Dnes som sklamal aj sám seba. Také krásne ráno a taký smutný večer. Kiež by ráno trvalo nekonečne dlho. Nič pozitívne, žiaden optimizmus vám sem nenapíšem, som sklamaný a moje sklamanie bude trvať ešte veľmi dlho. Až keď nadíde ten správny deň, keď nesklamem nikoho, keď vyčarujem úsmev na tvári každému a keď budú všetci šťastní, budem šťastný aj ja. Napíšem báseň, darujem kvietok, pohladím lúč slnka. Pobozkám mesiac, schovám si do vrecka niekoľko hviezdičiek. Jednu však už vidím, avšak je tak vzdialená. Zavrite oči a pozerajte so mnou... Je to tá najsvetlejšia, najväčšia, tá najkrajšia. Symbolizuje lásku, zdravie a šťastie. Všetkým!

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pershing363  13. 3. 2007 11:25
nuz Tomino, vecer bol teda dost o nicom : (
Napíš svoj komentár