Myšlienky mi utekajú sťa sekundy pri rozlúčke, nemyslím, však nieto nad čím. Utekám sám pred sebou, klopem na dvere a pritom sám kľúč v ruke zvieram. Bojím sa nádeje, ktorá mi je v pätách a ja sa tmou predieram a kričím, nadávam. Smútim, plačem, spomínam, predstavy na vysnívaný sen mi prebiehajú cez rozum, sám neviem, čo si vybrať. Sklamať? Nikdy, čo teda potom? Vybrať si smrť a nečinne sa prizerať na nevinné duše, ktoré hľadia na skutky, ktoré sami nespravili? Koniec. Skončilo sa puto naše, ktoré letá sprevádzalo naše časy. Nerozumiem, neviem prečo. Láska je trpká a pritom taká slepá. Nevidí, necíti. Udiera, bodá klince do našich sŕdc. Klinec vybrať, to je možné, čo však s jazvou, doparoma? Tá ostáva sťa spomienka v našej mysli. Nedotknem sa jej, bojím sa vidieť čo sa stane. Smrť, láska, život? Čo skôr obanuje našu krásu duše? Irónia osudu nás sprevádza schodmi, ktoré vedú do nekonečna, tisíce schodov, milióny rán v našich srdciach, nenávidím vás. Mňa nemáte radi. Kto ste potom? Ste hlúpi a pritom sám viem - vy ste moji kamaráti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
