Či som išiel na server a či na juh, vietor mi stále fúkal do tváre. Rozbehnutý smerom domov na mňa fúkol, div že som nespadol z bicykla, niekde v pozadí som začul jeho smiech. Strhol som riadenie. V návale zúrivosti som sa otočil o 180° a položil som si nohy na pedále. Vietor mi príjemne fúkal na do chrbta, akoby ma tlačil. Vyrazil som, no za sekundu som pocítil na tvári slabší vánok. Kým som sa stihol zamyslieť, prečo to tak je, vietor sa otočil a znova ma tlačil vzad. Vzápätí som sa otočil a plnou parou som uháňal domov... ...predbehol som ho!
Som doma a vietor teraz iste preháňa ďalšieho cyklistu

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár