Kde oko dohliadnuc na kruté spomienky len dovidí,
kde snené záľuby dosiahne a na druhý deň nevidí,
kde láska môjho srdca sladkastý tieň zmarí,
kde virtuálna láska sa niekde tam v tme stratí.
Všetkým ušom, všetkým okám na známosť dávam,
že moje spomienky už len ostali mi, hádam,
že tamvtvme so mnou ani slovka nevymení
a moje srdce tam v tme ostáva v zaslzení.
Rana, ktorú nevylieči ani dážď priezračných kvapiek,
bolesť, ktorú neutíši ani tisíc mačiakových ťapiek...
Tomi, ja ti nemám čo odpúšťať, myslím si, že v prvom rade si musíš odpustiť ty sám...rozprestreiť šatku minulosti, ktorá prekrýva všetko prítomné, vyprášiť ju od zlých spomienok, poraneného puta, ktorého koniec si stratil(teda ty ho nevidíš, ale ten koniec kdesi existuje...)
Ak budeš robiť nadalej hlúposti, budeš len nemo prekrývať už teraz prekryté až zistiš, že nemôžeš dýchať a zadusíš sa vo vlastných myšlienkách,pocitoch, ktoré si nedokázal riešiť na vlastnú zodpovednosť a namiesto toho si videl chyby a samotnú vinu v iných...
Zviazala si ma, na oči si mi natiahla čiernu pásku a do úst si mi vložila lupienok z ruže... Tŕň, ktorý ma stále tlačí v srdci nevytiahneš. Milé reči, pekné slová, tŕň mi takmer vypadol, no potrebujem hlavne kľúč k úspechu, ktorý máš zavesený na krku, no nedočiahnem ani k tvojim kolenám. Márne čakám, zúfalstvo ma presviedča o neexistujúcej pomocnej ruke a druhá ruka siaha po alkoholovom opojení... Moje srdce čaká len na tvoje odpustenie... Sebe odpúšťať nemôžem, môžem sa tak zamyslieť nad tým, čo som spravil...
Mei: nic fatalne, len troska hadka, sak to poznas...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Tomi, ja ti nemám čo odpúšťať, myslím si, že v prvom rade si musíš odpustiť ty sám...rozprestreiť šatku minulosti, ktorá prekrýva všetko prítomné, vyprášiť ju od zlých spomienok, poraneného puta, ktorého koniec si stratil(teda ty ho nevidíš, ale ten koniec kdesi existuje...)
Ak budeš robiť nadalej hlúposti, budeš len nemo prekrývať už teraz prekryté až zistiš, že nemôžeš dýchať a zadusíš sa vo vlastných myšlienkách,pocitoch, ktoré si nedokázal riešiť na vlastnú zodpovednosť a namiesto toho si videl chyby a samotnú vinu v iných...