ako láska, ktorá trpí každým dňom,
ako hviezda, ktorá žiari šťastím,
spomienky už nejdú von!
Duša prázdna, plná výčitiek
a slzy večne obohrané,
soplík plný servítiek
na zem - do tmy odhodené...
Tma sa smeje, tma sa sladko usmieva,
s vlasmi sa mi jemne pohráva,
milý úsmev nežne vyčarím,
sám sebe dušu rozžiarim.
Plný nádejí a prianí vo svite,
tieň mesiaca snáď neuvidím,
zajtra ráno svieži, vysnívaný sa prebudím,
ĽUDIA! Aj vy, pome, spite...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
snatcher
28. 9.sept. 2006 10:19
No hezké kámo... ja skladám sem tam dačo tiež..ale tvoja štruktúra básne je o dosť lepšia.. bravo..veľmi pekné
2
Ďakujem moc moc, optimistické komentáre sa mi páčia viac než samotné básne
Napíš svoj komentár