Jemne som sa zavrtela a on ma pustil. Po tomto čine som nemala odvahu pozrieť mu do očí. Bála som sa totiž toho, čo tam uvidím. Bude na mňa pozerať so súcitom či ľútosťou? Omnoho radšej by som bola, keby na mňa aj naďalej hľadel ako na tú mrchu, ktorá ho do všetkého núti. To objatie mi síce pomohlo, no nemal to robiť.
Vytiahla som kľúče zo zapaľovania, vzala kabelku a vystúpila som. Remon tiež nič nepovedal, len vystúpil a v tichu ma nasledoval až do prvého butiku.
Za pultom si listovala nejaký módny časopis rovno majiteľka butiku, čo ma mierne šokovalo.
"Rubby, zdravím." pozdravila som ju s milým úsmevom, aký mám na tvári vždy, keď vojdem do luxusného butiku s oblečením.
"Ale no toto. Koho to sem konečne vietor zavial. Ako sa máme, slečna Roxy?" okamžite položila časopis a šla mi naproti, aby sme sa zvítali. Jemne ma objala a na líca mi vtisla bozk. Ihneď ma ovanul jej silný parfum.
A neušlo mi, ako Remon netrpezlivo prešliapol a obzeral sa okolo seba, akoby sa mu tu nepáčilo.
Otočila som sa späť k Rubby. Tiež si obzerala Remona, no hlavnejeho zničené oblečenie.
"Výborne ako vždy, vďaka. Čo vy? A kde je Martha?" spýtala som sa zdvorilo.
Rubby a Martha sú asi jediné predavačky, s ktorými mám intenzívnejší vzťah ako len ten zákaznícky. Do tohto butiku totiž chodím vždy nakupovať. No posledné týždne som tu akosi nebola.
"Šla dnes na prehliadku. Už sa jej blíži termín pôrodu. Verili by ste, že aj tak stále chodí sem? Nenechávam ju tu samú, pochopiteľne. Vždy som tu aj ja. Bude mať dievčatko, ktoré sa bude volať Laurie." zreferovala mi, no zrak nespúšťala z Remona.
Keď som videla, ako nesúhlasne a zároveň vzdorovito sa Remon tvári, musela som zakročiť. Očividne sa mu tu nepáči, tak nech to máme čo najskôr za sebou.
"To je výborné, odkážte jej, že držím palce. Ale prišli sme sem na menší nákup." ukázala som na Remona. "Toto je môj známy, volá sa Remon a bola by som rada, ak by ste mi pomohli vybrať niečo, čo sa mu bude hodiť."
Jeho zhrozený pohľad ma pobavil. Bojí sa toho, že ho nechávam v rukách neznámeho človeka alebo toho, aké oblečenie mu vyberiem?
Rubby si ho opäť prezrela venovala mi chápavý pohľad.
"Samozrejme, Roxy. Počkajte ma tu, prosím. Prinesiem pár nových kúskov." milo a zároveň profesionálne sa usmiala a bez zbytočných otázok sa stratila vzadu.
Jej profesionalitu obdivujem. Keď som sem prvýkrát vošla, nemerala ma, ani si nepýtala moje veľkosti. Len mi priniesla elegantne krásne oblečenie, ktoré mi padlo ako uliate. A očividne to teraz bude aj s Remonom.
Keď už je reč o ňom, hneď ako sa Rubby stratila v zadnej miestnosti, vrhol na mňa pobúrený pohľad.
"Čo je?" opýtala som sa so záujmom a on ukázal okolo seba.
"Keď si povedala nakupovať, nepredstavil som si... toto." priznal a znechutene chytil do ruky drahé sako, ktoré ihneď vrátil na miesto.
"Naozaj? A čo si si predstavil? Rozťahané mikiny a štýlovo roztrhané rifle?" nadvihla som obočie a on vážne prikývol.
"Presne tak. Koniec koncov, ani ty nie si oblečená tak elegantne, ako to vyzerá tu." mierne sa pousmial.
Narýchlo som sa pozrela na svoje značkové úzke džínsy, vyťahané páskované tričko zopnuté opaskom a vzorovanú vetrovku. Dobre, musím uznať, že má pravdu.
Už som otvárala ústa, že niečo poviem, no práve vtedy vošla Rubby s rukami plnými oblekov a košiel.
"Toto sú nové kúsky, ktoré ešte ani nemáme v predaji. Tak poďme skúšať, kabínky sú týmto smerom." povedala a potlačila Remona dopredu.
Neovládla som sa a keď na mňa vrhol zmučený pohľad, zasmiala som sa. Úprimne a od srdca.
Popravde, viem, že mu nič z toho nekúpim z dvoch dôvodov. Prvý, nechce obleky a biele košele s kravatami. A druhý, nemôžem mu predsa kúpiť kvalitný oblek, keď nemá ani kde spať a túla sa po uliciach. Po jednom dni by bol zničený a boli by to zbytočne vyhodené peniaze.
No aj tak som ho nechala skúšať si všetko, čo mu Rubby vopchala pod nos. Pohľad naňho v obleku bol na nezaplatenie. A ešte keď k tomu strúhal tie vtipné grimasy multimilionárov, skutočne som sa na ňom bavila.
Ale dokelu, bol tak sexy!
Po dvadsiatich minútach Rubbynho upravovania a hrkútania sa naštval, v rozopnutej košeli vyšiel z kabínky a postavil sa predo mňa s nekompromisným výrazom v tvári, akoby bol ochotný aj hádať sa so mnou, ak budem namietať.
"Mám toho dosť! Už žiadne skúšanie tých drahých oblekov!" rozhorčene na mňa hľadel.
"Dobre." pokrčila som ramenami a zodvihla som svoju kabelku.
"Nie, nemôžeš ma do toho nútiť! Som... počkať, čože?" nechápavo vyvalil oči, akoby ho moje prikývnutie prekvapilo. Respektíve šokovalo.
"Hovorím, že dobre. Môžeme ísť tam, kam chceš ty." "nevinne" som sa usmiala a on nahnevane vyvalil oči.
"To myslíš vážne?! Dobre si videla, ako je mi proti vôli obliekať si tie haraburdy, ale nechala si ma robiť to úplne zbytočne?" vyzeral skutočne naštvane.
Neubránila som sa úškrnu.
Tak toto sa mi podarilo.
"Nebolo to zbytočné. Tie obleky ti tak sadli..."
"Ty potvora! No počkaj!"
Keď som videla, ako sa po mne načahuje, automaticky som s výkrikom začala utekať od neho preč. Vždy, keď sa ma snažil chytiť som mu ubzikla a smiali sme sa na celý butik. Rubby tam len tak stála a s úsmevom na nás hľadela. Nakoniec ma však chytil.
Zastavil ma a tváre sme od seba mali len na pár centimetrov. Jeho oči ma spaľovali. Držal ma za ramená, aby som mu opäť neutiekla.
"A teraz na oblátku pôjdeme do obchodu Victoria´s secret." premáhal úškrn, no akosi sa mu to nedarilo.
Je jasné, že blufuje. Tak môžem aj ja.
"Tak poďme. Rubby, ďakujeme, ale tu sme pre dnešok skončili." usmiala som sa, no zrak som neodtrhla od jeho dokonalej tváre.
Prekvapene ma pustil.
"Len som žartoval."
"Viem, ja tiež." uškrnula som sa a prebehla som k Rubby, pomôcť jej so všetkými tými oblekmi, ktoré sme povyberali.
Keď okolo mňa prechádzal do kabínky prezliecť sa, šibalsky sa na mňa uškrnul.
"Pre tentokrát." zašepkal tak, aby som to počula len ja a so smiechom sa stratil v kabínke.
Pobavene som za ním hľadela.
Keď si ho porovnám s tým chalanom, ktorý sa so mnou včera skoro vôbec nerozprával, len hral, akoby to boli dve rozdielne osoby.
venované @romika
A baby, ak to začína byť gýčové, len mi to napíšte (A)
Blog
21 komentov k blogu
1
kikhuska002
4. 4.apríla 2013 12:25
Dalsiu cast, dalsiu cast!
2
Juuuu teším sa na ďalšiu časť fantasticky píšeš príbehy len tak ďalej
5
@kikhuska002 @hamblosko @romika ďakujem, holky fakt si cením že sa vám to páči
@lovekatherine ďakujéém v budúcnosti plánujem vydať knihu tak dúfam že sa podarí (A)
@lovekatherine ďakujéém v budúcnosti plánujem vydať knihu tak dúfam že sa podarí (A)
7
@romika no už 4 roky pracujem na jednom príbehu, ktorý chcem vydať, no momentálne to už pár mesiacov opravujem aj keď uznávam, momentálne som sa sekla nejako
8
@tooniickaa ja určite poprosím o oznámenie, ak sa podarí a už bude vonku jednoznačne o tom chcem vedieť
12
nie je to vôbec gýčové a strašne dobre sa mi to číta baví ma to a bavím sa na tom
21
@tooniickaaa ešte stále nemáš čas? O.O totiž sa mi začalo skúškové a rada by som si svoj čas skrátila niečím iným ako učením
touto cestou ťa pobádam k tvoreniu
touto cestou ťa pobádam k tvoreniu
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 3 Mahmut: O Svetlej ochrane v dňoch súženia
- 4 Robinson444: Anatole France
- 5 Protiuder22: Kenosis
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Mixelle: Agáta
- 8 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- BIRDZ
- Tooniickaaa
- Blog
- Chlapec s gitarou (IX.)