Tooniickaaa: My old world

Pozrela som sa do Lukášových hnedých očí. Čo sa v nich odrážalo? To, čo v nich vidím vždy - má neskutočnú schopnosť všetko vyjadrovať očami, to viem už od nášho prvého stretnutia. Jeho oči mi jasne navrávali, čo sa mu honí hlavou. Rovnako ako aj ten okatý záujem, ktorý o mňa prejavoval už od prvej chvíle. Je šťastný, že ma má. Vraj ma dokonca ľúbi. Ach, keby len vedel, ako to celé je. Aj keď, pár vecí už vie. Ako napríklad neznášam sladké rečičky. Nedokážem zniesť vety typu: 'Si taká krásna, taká dokonalá!' A on to vie, no aj tak to zo seba musí dostať. Podľa mňa, on tomu celému ani nerozumie. Okato sa zamiloval do mojej zaškatuľkovanej verzie, ktorú si v mysli vytvoril. Pretože ja nie som ani zďaleka taká, ako si myslí. Nie som dokonalá, nie som krásna, neobletujú ma chlapci, nie som trofej, na ktorú by mal byť pyšný. Nikdy ma takto nikto nebral. A ja viem, že by mi to malo lichotiť a mala by som to oceňovať, no nemôžem. A presne viem prečo. Pretože v tomto smere ľuďom nedokážem dôverovať. Iba tým pár, ktorí si ma získali nie tým, čo mi povedali, ale tým, ako mi činmi dokázali, že im na mne záleží. Je ich skutočne len pár. A Lukáš medzi nich nepatrí. Áno, viem, že by mal, keďže spolu chodíme. Asi sa pýtate prečo vlastne, keď som práve priznala, že mu nedôverujem a že sa mi nepáči spôsob, ktorým ma 'ľúbi' a ja jeho nie.
Je to zvláštne, ale je v tom niekto iný. Niekto, kto si už raz získal moje srdce, hoci o tom do dnes nevie. Alex. Jeden s mojich najlepších priateľov. Popravde, vďaka nemu som sa dokázala začleniť na strednej. Pomohol mi tak neskutočne veľakrát. A je jedinou osobou, ktorá dokáže predvídať čo urobím ešte skôr, než si to ja sama uvedomím. Je jedinou osobou, ktorá pozná dokonalo moje fyzické správanie, vie kedy klamem, kedy ma niečo trápi. Z tejto mojej 'crush' som sa pred pol rokom dostala ani neviem ako. A teraz je späť. Žiarlim, keď mi rozpráva o inej a štve ma, ako pri tom žiari. Žiari takto aj keď svojím kamarátom rozpráva o mne? Rozpráva im o mne vôbec? Alebo ešte lepšia otázka - myslí na mňa vôbec, keď žije ten svoj druhý život, do ktorého ja nepatrím? Chcem povedať, nie že by bolo všetko dokonalé. S Alexom je to komplikované. Nevie, čo k nemu cítim. Nevie, ako veľmi ma k nemu čosi priťahuje. Ale ja viem, že spolu nikdy byť nemôžeme. Je to až príliš veľké riziko. Netuším, čo od toho vôbec očakávam.
A áno, už sa dostávam k pointe prečo chodím s Lukášom. Pretože som sebec. Pretože ma zaujíma, ako sa bude správať Alex. Pretože ho chcem donútiť žiarliť. Pretože som mrcha, ktorej ide len o seba. Lenže, boli ste niekedy tak zúfalí, že ste nevedeli, čo robiť, až kým ste sa po dlhom rozmýšľaní rozhodli pristúpiť na jedinú vec, ktorá vás napadla, nech bola akokoľvek hrozná? Po pravde, vzťah s Lukášom neberiem nejako vážne. A viem, že vo vnútri ani on, hoci to tak chce. Nepoznáme sa dlho a do vzťahu sme sa veľmi unáhlili. No aj napriek tomu, stále mám v sebe nádej, že mi pomôže. Oslobodí ma. Že ma donúti milovať ho a zabudnúť na Alexa. Hoci, niekde som čítala múdry citát - 'You never stop loving someone. Either you never did or you always will.' Niečo na tom možno bude, čo myslíte?
Nie, že by som sa necítila hrozne kvôli tomu, čo robím. V podstate Lukáša využívam pre svoje vlastné dobro. A čo ak to nakoniec aj tak bude zbytočné? Čo ak sa mi niekto, kto si hovorí Karma nekompromisne vysmeje do tváre? Bude to len to, čo som si zaslúžila.
Čiže nie som vôbec taká, za akú ma pokladá. A mňa to mrzí, pretože by som chcela byt tou Táňou. Chcela by som opätovať lásku tomu, kto mi ju takto veľmi preukazuje. To je ďalší problém - potrebujem výzvu. Potrebujem si určiť nedosiahnuteľný objekt svojho záujmu a potom sa trápiť nad tým, aká som hlúpa a bezradná. A odstrkovať od seba ľudí, ktorí ma vidia tak, ako ja vidím tie svoje nedosiahnuteľné ciele. Alex je presne takýto. V tomto sme rovnaký, čo je nesmierna chyba. Tým, že on je pre mňa výzvou, už ja nie som preňho tou jeho. Really, nemám poňatia čo vlastne od neho chcem. Chcem, aby žiarlil, ale nedokážem si predstaviť, že by sme spolu mali tvoriť pár. Obaja totiž nie sme na vzťahy... Tak čo potom chcem? Čo mám robiť vlastne?

Zúfalstvo, hnev, beznádej, trápenie, výčitky svedomia, depky.

Denník

5 0 0 0 0

Komentuj

My old world

2 komenty k blogu

Horúce!