Kráčam tou tajomnou tmou, predieram sa tou hustou tmou. Idem sama, bez každého, tam, kde nestretnem nikoho. V tej tme nájdem útechu, bez zbytočného behu, behu, ktorý mi pomôže, behu, ktorý moju prázdnotu premôže. Tá tma ma napĺňa túžbou, tá tužba mi pomáha prejsť tmou. Tá tma mi nedovolí zastať, potknúť sa a vstať. Som niekde, kde nie je minulosť, prítomnosť ani budúcnosť. Som niekde, kde nie je zlosť, radosť ba ani ľudská hlúposť. Táto tma je pre mňa očarujúca. táto tma je pre každého pomáhajúca. Preto si hovorím: Tma, veď ma! Veď ma. ty nekonečná Tma! - mne sa táto strašne páči to na SJ som vymýšľala :I Blog 6 0 0 0 0 Komentuj