Upíria láska: Spoznanie (10.kapitola- 2. časť )

Tak sme šli po parkovisku a rozprávali sme sa. Dosť veľa ľudí na nás hádzalo pohľady.
„ Takže, čo si mi to chcel povedať?“ opýtala sa ma.
„ V aute, dobre? Je tu príliš veľa ľudí.“
„ Dobre.“ povedala. Tak sme došli k autu. Ako slušný chalan som jej otvoril dvere a ona nasadla. Nasadol som aj ja ale nenaštartoval som.
„ Eve. Chcem ti povedať, že pre mňa veľmi veľa znamenáš. Viac než si myslíš.“ povedal som jej a tvárou som sa k jej približoval. Už zatvárala oči keď v tom sa tak trochu zakolísalo auto. Hneď mi došlo čo to spôsobilo a preto som sa ani nepohol.
„ Ou. Prepáčte že ruším. S tohto by bola perfektná rodinná fotka.“ povedal a zasmial sa Alex. Eve sa zobrala a odišla.
„ Ďakujem pekne Alex.“ povedal som mu a otváral som dvere.
„ Eve! Eve počkaj!“ ona zastala a pozrela na mňa otráveným pohľadom.
„ Prosím počkaj.“ povedal som jej a ona sa rozhodla, že ku mne príde. Ja som ostal na mieste a ona ku mne prišla a pobozkala ma. Ten bozk bol plný citu. Chvela sa keď mi ho dala. To je jasný dôkaz, že cíti presne to, čo ja.
„ Eve, ľúbim ťa.“ povedal som jej a v tom sa spustil silný dážď. Veľmi silný. Za menej ako sekundu sme boli úplne mokrý.
„ Aj ja teba Lucas.“ povedala a ja som ju pobozkal.
„ Aké romantické.“ ozvalo sa za nami. Povedal to Alex a začal tlieskať. Obaja sme sa naňho pozreli. Bolo mi jasné že ten dážď spustil on. A bolo to jasné aj Eve.
„ Alex.“ povedal som.
„ A koho si čakal?“ opýtal sa.
„ Povedal by som, že nikoho.“ odpovedal som. Eve sa naňho ani nepozrela. Myslím že jej došlo to, čo aj mne.
„ Eve, ty sa akože teraz robíš že ma ignoruješ?“ opýtal sa jej. Pozrela sa naňho pohŕdavím pohľadom.
„ Nemusím sa robiť.“ povedala a vyšla smerom k autu. Ja som ju nasledoval. Pozeral za nami a potom sa zobral a odišiel.
„ Už ti to došlo, však?“ opýtal som sa jej už v aute.
„ Áno. Ale musí pochopiť, že ja nie som Lucy.“ povedala. A mala pravdu.
„ Musí.“ povedal som jej. Ona sa usmiala a pobozkala ma. To je už náš tretí bozk za necelé tri minúty. Ale tento bol najvášnivejší, najimpulzívnejší a najdlhší. Od začiatku som vedel, že k nej niečo cítim, ale nevedel som to pomenovať. Až dnes. Milujem ju!
„ No, mali by sme ísť. Chcem sa prichystať na zajtrajší ples.“ povedala Eve a zapla si pás.
„ Dobre.“ povedal som jej a naštartoval som.
„ Lucas? Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ opýtala sa ma. Ja som ju chytil za ruku a povedal som jej.
„ Je to časť našej dohody. Kľudne sa pýtaj.“ odpovedal som jej a zahľadel som sa jej do očí. Jej pohľad mi hovoril že sa ma chce opýtať niečo, čo ju veľmi zaujíma.
„ Myslíš si, že mu fakt pripomínam Lucy?“ opýtala sa ma.
„ Jednoznačne. Síce nevyzeráš ako ona, no tvoje pohľady hovoria za všetko. Vlastne si takmer vo všetkom taká ako ona.“ odpovedal som jej.
„ Aha.“ krátko odpovedala.
„ No, podľa mňa, si úplne iná. Síce som ju mal rád, teba mám rád inak ako ju. Až teraz som pochopil že som ju nemiloval. Bolo to len veľmi silné kamarátstvo ktoré som dlho hľadal a našiel som ho u nej.“ povedal som jej.
„ A teba milujem.“ dodal som. Ona sa na mňa usmiala.
„ Aj ja teba.“ povedala a usmiala sa presne takým úsmevom, akým sa často usmievala Lucy. Úsmev som jej znova opätoval. Chvíľu sme si len nemo pozerali do očí a potom povedala.
„ Ja som sa ťa ešte vlastne nespýtala s kým ideš na ples.“ povedala a zasmiala sa.
„ No, ja naň nejdem s nikým konkrétnym. Veď to poznáš. Budem sa tam len chvíľu poflakovať a potom odídem.“
„ Aha. No, myslela som, že by som to s Erickom zrušila a šla s tebou. Áno, viem. Bude to odo mňa hnusné a podrazácke, ale...“ nedopovedala.
„ Rád s tebou pôjdem na ples, Eve.“ skočil som jej do reči. Ona sa usmiala a pobozkala ma.
„ No, už sme tu. A teta Elizabeth nie je doma. To znamená že mi šla aj so Sophie kúpiť šaty. Nechceš...“ znova som jej skočil do reči.
„ No, teraz nie. Mala by si sa radšej pripraviť na ples. Neber to v zlom, ale musím ísť skontrolovať Alexa.“ povedal som jej a zastavil som. Ona sa na mňa znova usmiala a prikývla. Tak som vystúpil a skôr než by to urobila ona, otvoril som jej v zlomku sekundy dvere. Ona vystúpila a povedala.
„ Páni. Si rýchly. A ďakujem.“
„ Začo? To skôr ja by som ti mal ďakovať.“ povedal som jej a ona sa usmiala.
„ No, že som s tebou strávila celkom pekný deň. Začiatok sa mi síce nepáčil, no koniec bol prekrásny. A ešte za to, že si ma odviezol domov.“ povedala a zasmiala sa. Ja som sa tiež zasmial. Vie sa tak prekrásne smiať.
„ No, dobre. Tak ja idem.“ skazil som tú prekrásnu chvíľu.
„ Dobre. Tak zajtra. Príď po mňa o pol ôsmej ok?“
„ Dobre. Pa!“ pozdravil som sa jej a priblížil som sa k jej tvári. Ten bozk bol prekrásny. Ako každý jej bozk.
„ Pa!“ pozdravila sa mi a čakala kým odídem.

Eveline

Ach. Lucasa tak veľmi milujem. A stále viac a viac. Puto čo je medzi nami je stále silnejšie a silnejšie. Tak som pozerala ako odchádza a tešila na zajtra. Fakt sa veľmi teším. No ešte musím najprv zavolať Emily a povedať jej, že idem na ples s Lucasom. A potom zavolať Erickovi, že s ním nejdem. Ach.

Lucas už odišiel, tak som šla do domu. Rovno do kuchyne, aby som zavolala Emily. No v kuchyni ma čakalo prekvapenie.
„ Ahoj.“ pozdravil sa mi Alex.
„ Ako si sa sem dostal?“ opýtala som sa ho.
„ Pýtaš sa na pozvanie, však? No, ešte minule ma pozvala Elizabeth. Mimochodom, máš veľmi milú sestru.“ podpichoval ma.
„ Neopováž sa jej ublížiť. A ani tete Liz.“ povedala som.
„ Neboj sa!“ povedal a priblížil sa ku mne. Ja som chytila do ruky Margarittu a opýtala som sa ho.
„ Čo chceš?“
„ Teba.“ prosto odpovedal a ako pierko ma vzal do náručia. Oknom sme vyleteli do lesa.
„ Alex. Nechaj ma. Pochop, ja nie som Lucy.“ povedala som mu a on zastavil.
„ Takže už aj o tom vieš?“ opýtal sa ma. Vidím, že aj preňho je táto téma chúlostivá. No ja nie som Lucy.
„ Áno, viem.“ povedala som mu a on ma položil na zem a sadol si. Čakal že si tiež sadnem. Vedela som že mi chce niečo vysvetliť. Na to som predsa dobrá. Tak som si sadla.
„ Čo všetko ti Lucas povedal? Povedal ti aj to, že ja som ju spoznal prvý?“ opýtal sa ma.
„ Nie, nepovedal. Povedal mi, že si ju zabil a že ju miloval. A že ti ju pripomínam.“ povedala som mu. Pri tej poslednej vete som sklopila zrak.
„ Áno, pripomínaš mi ju. Aj ja som ju miloval. A netuším čím to je, ale veľmi mi ju pripomínaš. A nie výzorom. Je to niečo iné. Aj ona ma tak isto ako ty, priťahovala na toľko, že by som pre ňu vraždil. A nechcel som ju zabiť. Ona si vybrala Lucasa. A prišla mi to oznámiť do postele. Ktorá normálna baba by toto urobila? Takto surovo zlomila srdce chalanovi, ktorý ju miloval najviac na svete. Povedz mi. Ty by si to urobila?“ opýtal sa ma.
„ No, nie neurobila. Ale aj tak. Nemal si ju zabiť.“
„ Lenže ja som to neurobil naschvál. Ja som zabudol že nemá takú silu ako ja a skočil som na ňu tak, ako skáčem na Lucasa. Fakt. Myslíš si, že by som zabil dievča, ktoré zo srdca milujem?“
„ Neviem. Ja neviem čo mám od teba čakať. A povieš mi prečo si ma chcel znásilniť? A potom si ma skoro zabil.“ opýtala som sa ho. No, dnes sa dávajú otázky na telo.
„ No, ja som ťa ani ne že chcel znásilniť. Skôr by som to nazval že som sa nechal uniesť mojimi pudmi. Ver mi. Upírie pudy sú stokrát horšie a neovládanejšie ako ľudské. A stále nechápem ako sa pri tebe dokáže Lucas ovládať. Veď, voniaš tak krásne, že sa ťažko ovládam. Ale nechcem ťa zabiť. A musíš mi s tým aj ty trochu pomôcť. Snaž sa nezraniť. Ak sa zraníš a ja ucítim tvoju voňavo sladkú krv, neovládnem sa.“ povedal a znova ma chytil do náručia.
Znova sme bežali lesom. Teda on behal. Ja som bola len v jeho náručí. Ale stále ho nenávidím. Nech robím, čo robím, nedarí sa mi ho presvedčiť o tom, že nie som Lucy. No budem sa snažiť ďalej.
„ Kam to ideme?“ opýtala som sa ho.
„ Neboj sa. Zavri oči a pospi si.“ prikázal mi. No, toto je môj prvý únos. Tak som zavrela oči a po chvíli som zaspala.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu