Upíria láska: Spoznanie (11.kapitola)

Ráno som sa prebrala keď ma položil na posteľ.
„ Kde to sme?“ opýtala som sa ho ešte rozospatá. Musím uznať, že sa mi v jeho náručí dobre spalo.
„ Teraz si moja rukojemníčka. Únoscovia nehovoria miesto ich pobytu.“ povedal a ja som sa zasmiala. No, nie je až taký zlý. Musím s ním niečo urobiť. Zmením ho.
„ Aha. Takže, pán únosca. Mohla by som dostať pohár vody?“ opýtala som sa ho a obaja sme sa začali smiať. Keď chce, vie byť aj v pohode.
„ Samozrejme, pani rukojemníčka.“ povedal a vstal zo stoličky, ktorú mal položenú pri mojej posteli. Namieril si to do nejakej inej miestnosti. Vtedy som sa porozhliadala, kde som. Pozrela som sa von oknom. Svietilo slnko. To znamená, že nie sme v Glendale. V Glendale svieti slnko len zriedka. No super.
„ Nech sa páči.“ povedal a podal mi pohár s kolou.
„ Ďakujem ale voda by mi určite postačila.“ povedala som mu a zasmiala som sa.
„ Pi a nehundri.“ povedal mi. Tak som sa napila a on odniesol pohár naspäť.
„ Ako dlho tu budeme?“ opýtala som sa ho, keď sa vrátil.
„ To ešte neviem.“ krátko odpovedal.
„ Prečo si ma uniesol? Kvôli pomste?“ opýtala som sa ho zvedavá na odpoveď. Zvraštil čelo a povedal.
„ Nie. Len som chcel byť s tebou chvíľu sám. Bez Lucasa.“ odpovedal mi.
„ A to si ma musel vziať preč z Glendale?“
„ Odkiaľ vieš, že nie sme v Glendale?“ opýtal sa ma.
„ Pretože v Glendale nesvieti slnko. A tu svieti.“ odpovedala som mu so smiechom.
„ No, logické.“ povedal a aj on sa začal smiať.
„ Takže, keď si chcel byť so mnou sám, predpokladám, že mi chceš niečo povedať. Je to tak?“ opýtala som sa ho.
„ Páni. Si dobrá.“
„ Ja viem. No, hovor, kým si to nerozmyslím a nebudem k tebe znova taká hnusná ako predtým.“ povedala som mu a zasmiala som sa. On sa tiež zasmial.
„ Ó, no tak dobre. Chcem ti povedať, že ťa veľmi ľúbim. A v blízkosti Lucasa by som ti to nemohol povedať.“ povedal a krátko ma pobozkal. A som v ľúbostnom trojuholníku, s ktorého niet cesty späť.
„ Čože?“ opýtala som sa šokovaná.
„ No, vieš, jeden môj kamarát- tiež upír- mi predpovedal, že sa dvakrát v živote zamilujem. A že obe moje lásky, si budú veľmi podobné. A on vie predpovedať budúcnosť. Najprv som tomu neveril. No, potom som spoznal Lucy a o niečo neskôr teba. A obe ste si podobné. No, potom zomrela Lucy a ja som si ťa podľa jeho opisu vyhľadal. Najprv som k tebe necítil nič. No potom, neviem kedy a ani ako, sa to stalo. A keď som sa dozvedel že sa sťahuješ tu, tak som to využil aby som ťa spoznal.“ priznal sa mi.
„ Ty si ma sledoval?“ opýtala som sa ho.
„ Áno. Prepáč. Ale vôbec to neľutujem.“ povedal a usmial sa. No ja som sa nedokázala usmiať. On ma sledoval dosť dlhú dobu a potom mi povedal že ma ľúbi? Nezmysel.
„ Alex, toto nie je láska.“ povedala som mu. No on so mnou nesúhlasil.
„ Eve! Našiel som si ťa keď zomrela Lucy. Od vtedy ťa poznám. A poviem ti, že toto je láska. Pretože takýto cit som necítil ani k Lucy. Síce sa podobáte, vlastne ste iné. Ty si iná ako ona. No pohľady máte rovnaké. Napríklad tento tvoj pohľad je veľmi zmätený.“ V tom má teda pravdu. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. No aj tak ho ešte stále nenávidím. Človek ktorý ma miluje, by sa ma predsa nepokúšal znásilniť. A potom aj zabiť. A vlastne on nie je človek.
„ No, som zmätená. A poriadne.“ povedala som mu.
„ Ehm... Chcem ti povedať, že teraz pôjdeme do jednej reštaurácie. A potom na diskotéku.“ povedal a zasmial sa.
„ A to ma má rozveseliť?“ opýtala som sa ho.
„ No malo by. A chcem s tebou stráviť nejakú zábavu keď už som ťa uniesol.“ povedal mi.
„ Ehm... No, ja som chcela ísť na ples.“ povedala som mu.
„ A teta Elizabeth ma už určite hľadá. A aj Emily a Lilly.“ povedala som mu tak trochu hysterickým tónom hlasu. On tú hystériu vycítil.
„ Zabudla si povedať že aj Lucas. Neboj sa, nebudeme tu veľmi dlho. A o chvíľu si po teba príde Lucas.“ povedal. Chvála bohu.
„ A na čo to bolo dobré? Že si ma uniesol na jeden deň?“ opýtala som sa ho.
„ No vlastne na jednu noc a jeden deň. A budeme tu možno ešte dlhšie. Lucasovi bude trvať cesta toľko, koľko nám. Takže príde asi zajtra ráno.“ povedal mi. Och. Ešte si z ním zažijem veľa.
„ A povieš mi kde to sme?“ opýtala som sa. Fakt ma to zaujíma. Ale keď upírovi trvá cesta celú noc, tak to sme pekne ďaleko.
„ To nech ťa netrápi. Nemusíš to vedieť.“ povedal mi.
„ Ale áno, musím.“ stála som si na svojom a sadla som si na posteľ. On vstal a prisadol si ku mne.
„ No tak dobre. Ale prosím ťa, len nehysterič viac ako teraz. Dobre?“ opýtal sa ma.
„ To sme až tak ďaleko?“ opýtala som sa.
„ Dosť.“ odpovedal mi. Jeho pohľad mi vravel, že vie, že sa zľaknem keď mi povie, kde sme.
„ Tak hovor.“ povedala som mu.
„ No sme u toho kamaráta čo vidí budúcnosť.“
„ Aha. A to je kde?“
„ No, na Slovensku.“ kde???
„ Čože? Si normálny? Uniesol si ma cez celú pologuľu?“ opýtala som sa. V tom do izby vošiel nejaký chalan.
„ Ahoj. Ach.“ povedal a zapotácal sa.
„ Čo sa stalo?“ opýtala som sa keď Alex vstal a podišiel k nemu.
„ Čo vidíš?“ opýtal sa ho.
„ Jaskyňu a ju a ešte nejakého chalana a ešte. Och môj bože!“ vykríkol na celý dom.
„ Čo?“ opýtal sa ho.
„ A ešte najmenej tridsať krvilačných upírov, ktorý idú po jej krku.“ povedal.
„ Ááááá!!!!“ vykríkla som. Obaja sa na mňa pozreli. Každý by zareagoval tak ako ja. Až na upírov.
„ Čože? Prečo?“
„ Netuším. Mimochodom, som Kevin.“ povedal.
„ Ty si ten upír čo vidí budúcnosť, však?“ opýtala som sa.
„ Áno. A ty si Eve, je to tak?“ ach. On mi práve predpovedal že ma zabijú tridsiati upíri a ja sa s ním zoznamujem.
„ Áno. Ale vysvetlite mi to.“ povedala som im.
„ Kevin vidí budúcnosť len v náznakoch. To znamená, že vidí len miesto a osoby.“ odpovedal mi Alex.
„ Takže nevie kedy ma zabijú?“ opýtala som sa zmätená.
„ Oni ťa nezabijú!!!“ vykríkol Alex. V tom sa na mňa Kevin pozrel tak, ako keď ma zbadal. Vedela som čo príde.
„ Čo vidíš?“ opýtala som sa ho tentoraz ja.
„ Aj ty si tam Alex. A veľký boj. Všade sú zhorené končatiny. Všetko je to ako z nejakého hororu. A stále viac a viac upírov.“ povedal. S Alexom sme na seba len hádzali ustarostené pohľady.
„ A v strede veľký oheň. Počkať.“ zasekol sa.
„ Čo?“ opýtali sme sa s Alexom naraz.
„ Nie ste tam sami.“ čo tým chce povedať?
„ Ako nie sme sami?“ takisto nechápal Alex.
„ Nebojujete sami. Niekto vám pomáha. A nie len upíri, ale aj nejaký ľudia.“
„ Čo zmôžu ľudia proti upírom?“ znova som nechápala. V týchto veciach som ešte nová a dlho mi potrvá, kým si na to všetko zvyknem.
„ Vyzerá to tak, že to nie sú upíri. Vlastne upírky. Všetky sú ženy. Počkať!“ znova to prišlo.
„ Začínaš mi naháňať strach!“ vykríkla som.
„ A majú niečo, čím ovládajú počasie. A tým niečím, tých upírov aj zabíjajú a oslabujú. Berú im schopnosti a keď na nich upír zaútočí, to niečo, okolo nich vytvorí nejaké ochranné pole. Je to veľmi zvláštne.“ povedal a prebral sa zo svojho videnia.
„ Margaritta.“ pošepol Alex.
„ Počkať. Veď aj ja mám Margarittu a nedokážem ovládať počasie a ani oslabovať upírov. A prečo ste mi nepovedali čo Margaritta ešte dokáže?“ toto ma totálne rozhodilo.
„ Pretože to nebolo nutné. A Margaritta dokáže veľa vecí, ale neaktivuje sa len tak na hocikom. To že ochráni pred upírmi každého človeka, to áno. Ale moc sa aktivuje len ak ju má na krku žena alebo dievča z mocou. A vyzerá to tak, že tie baby z Kevinovho videnia, tú moc majú. V živote som poznal len jedno dievča ktoré malo takú moc. Lucy.“ povedal mi Alex. V tom som zobrala do ruky mobil a vstala z postele. Na mojom iPhone som stisla Kontakty a čo najrýchlejšie som vytočila niekoho číslo.
„ Preboha! Eve! Kde si?“ ozvalo sa s tej malej veci ktorú som držala pri uchu.
„ To neviem presne. Počkaj.“
„ Kde to sme?“ opýtala som sa Alexa.
„ Na strednom Slovensku. Niekde pri Tatrách. Nech si nás nájde podľa tvojho pachu.“ povedal Alex.
„ Niekde na strednom Slovensku. Niekde pri Tatrách. Nájdi nás podľa môjho pachu. A prosím ťa, rýchlo.“ povedala som Lucasovy.
„ Eve. Spravil ti niečo? Ak áno, prisahám, že ho zabijem.“
„ Nie, nič mi neurobil. Len sa musíš niečo dozvedieť. A potrebujem ťa tu.“ povedala som mu. Všimla som si, ako sa na mňa pozrel Alex keď som povedala tú poslednú vetu.
„ Vážne ti nič neurobil?“ čudoval sa Lucas. V tom mi Alex vytrhol mobil z ruky a povedal.
„ Až taká sviňa nie som. Nič som jej neurobil. A neboj sa, nie sme tu sami ak si narážal najmä na to.“ povedal Alex a podal mi mobil do ruky.
„ Ľúbim ťa!“ ozvalo sa z telefónu. Ach Lucas. Už aby si bol pri mne.
„ Ja teba viac Lucas!“ povedala som zo slzami v očiach. Veľmi mi chýbaš Lucas.
„ O chvíľu som pri tebe. Len mi prosím ťa sľúb že ak by ti niečo urobil, povieš mi to. A dávaj na seba pozor!“ prosil ma Lucas.
„ Dobre. Pa!“ pozdravila som sa.
„ Pa zlatko.“ odzdravil sa mi a ja som na mobile stisla červené tlačítko Ukončiť.
„ Prečo ma chcú zabiť?“ opýtala som sa Kevina. V tom sa na mňa znova pozrel pohľadom videnia. Sklonila som zrak. Bojím sa jeho videní.
„ Pretože si dcérou Ellen Gracenovej.“ pozrela som sa naňho s vypúlenými očami a dokorán otvorenými ústami.
„ Teraz nerozumiem.“ povedala som totálne šokovaná.
„ Čo s tým má moja mama?“
„ Tvoja mama je Ellen Gracenová?“ opýtal sa ma Alex.
„ Bola.“ opravila som ho.
„ A ešte stále je. Je tu v mojom videní.“ povedal Kevin.
„ Nemáš tu nejaké prášky na ukľudnenie?“ opýtala som sa Kevina a sadla som si na posteľ.
„ Ako to že tam je? Veď umrela pred piatimi rokmi.“ povedala som Kevinovi.
„ Nie, neumrela. Je tu. A bojuje Margarittou aby ochránila svoju dcéru.“
„ Preboha!“ vykríkla som. V tom som mala pred očami len tmu a na viac si už nepamätám.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu