„ Lucas!“ pošepla som. Na viac som sa nezmohla. Snažila som sa vstať, no zbytočne. Po prvé, Lucas mi to nedovolil a po druhé ani keby mi to dovolil, nenašla by som v sebe toľko energie aby som si sadla.
„ Alex. Čo sa stalo?“ opýtal sa Lucas Alexa. Takže aj on tu zostal?
„ V krátkosti? Po Eve pôjdu najmenej tridsiati upíri kvôli jej matke, Ellen Gracenovej. A zdedila jej moc, no ešte o tom nevie.“
„ Čože? Veď toto všetko už je choré.“ povedala som ešte stále vyčerpaná.
„ Eve, teraz odpočívaj. Musíš si odpočinúť.“ povedal mi Lucas a pobozkal ma. Jeho pery mi tak veľmi chýbali.
„ No počkať. Ty si vedel že jej matka je Ellen Gracenová, však?“ opýtal sa ho Alex.
„ Áno, vedel.“ povedal Lucas.
„ Dobre, môžete sa hádať potom. Musíme vyriešiť jednu dôležitú vec.“ povedala som aby sa nepozabíjali.
„ Tak po prvé. O akej moci si to hovoril Alex?“ opýtala som sa šokovaná. Stále tomu nerozumiem. Ja a moc? To k sebe veľmi nepasuje.
„ Tvoja matka sa narodila z mocou zabíjať upírov. Táto moc sa dedí. A to len v jednom rode. Takže ty a tvoja sestra máte v sebe tie gény.“ odpovedal mi. Som čoraz viac zmätená. Znova nad sebou začínam strácať kontrolu. Ešte že je pri mne Lucas.
„ Alex! Už prestaň! Nechaj ju nech si odpočinie. Potom jej všetko a aj mne vysvetlíte!“ Lucas to zo mňa vycítil. To bude asi tým, že je pri mne najbližšie. Pozrela som sa na Kevina. Ako som si len ja všimla, mal ďalšie videnie. Veľmi ma zaujíma, koľko ich mal kým som bola v bezvedomí.
„ Bojím sa ťa to opýtať.“ povedala som mu, zo strachom v očiach. Čo ešte príde? Čakala som jeho odpoveď, no neprišla. Podľa výrazu jeho tváre som usúdila, že by sa mi nepáčila a preto mi ju nechce povedať. Lucas sa na mňa pozrel z obavami.
„ Nech je to čokoľvek, povedz mi to!“ zatriasol sa mi hlas. V tom momente som zistila, že už nevládzem. Ale pozbierala som posledné sily a čakala som čo mi povie. A urobila som to aj kvôli Lucasovi.
„ Nemôžem.“ povedal a odišiel. Alex šiel v tom momente za ním. Očividne, aj on chcel zistiť čo videl. Lucas pri mne ostal.
„ Eve.“ ozval sa. Konečne sme sami. Toľko mu potrebujem povedať. A vyzerá to tak, že aj on mne.
„ Áno?“ opýtala som sa. Moje posledné sily pomaly vyhasínajú. Ale on mi ich dobíja.
„ Veľmi ma mrzí že sme prešvihli ples.“ ospravedlnil sa mi. Položila som mu prst na jeho studené pery.
„ Lucas, nie je to tvoja vina! Vlastne je na tom aj niečo dobré. Ak by sme tu neboli, nevedeli by sme, že po mne pôjdu upíri.“ povedala som mu a snažila som sa usmiať, no nedarilo sa mi to. A jemu to došlo.
„ Teraz sa vyspi. Všetko to preberieme keď naberieš síl.“ povedal a priložil si pery na moje vlasy. Ja som zavrela oči a čakala som čo príde.
„ Lucas?“ opýtala som sa ešte rozospatá. Nedokázala som otvoriť oči.
„ Tu som zlatko.“ povedal a v sekunde bol pri mne. Ostal tu so mnou. Otvorila som oči. Jeho prekrásna tvár sa ku mne približovala. V tom si Kevin odkašľal. Lucas sa naňho kútikom oka pozrel a ja som slabo Lucasa od seba odstrčila. Už mám síl. Som pripravená to všetko strebať. A hladná. Posadila som sa. Pozrela som sa na gauč, ktorý bol neďaleko mojej postele. Sedel v ňom Kevin a Alex. Lucas sedel vedľa mňa-na posteli.
„ Kevin, povieš mi čo si vtedy videl?“ opýtala som sa netrpezlivo. Teraz mi to musí povedať. Som pripravená. Vlastne nie som. Vždy ma to vykoľají. Nech mi povie hocičo, vždy ma tým dostane.
„ Nič dôležité. Zabudni na to.“ povedal a vstal z gauča. Odkráčal z izby von. Ja som vstala a zapotácala som sa. To mi nevadilo, pretože to z neho musím vytiahnuť.
„ Nezabudnem! Povedz mi, čo si videl!“ zakričala som naňho a urobila som krok dopredu. Zatočila sa mi hlava. No aj tak som to nevzdávala. Hlavu som ignorovala a spravila ešte jeden krok. No potom sa mi netočila len hlava, ale aj všetko okolo mňa. Zrazu som videla len strop a to ako ku mne pribehol Alex a Lucasovi som spadla do náručia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár