Zacítila som alkohol.
„ Eve? Počuješ ma?“ tentokrát ma prebúdzal Alex. Pootvorila som oči, aby som zistila kde je Lucas. Nebol tam.
„ Kde je Lucas? A Kevin?“ opýtala som sa. Boli sme tam sami. V tom mi niečo došlo.
„ Išli na lov.“ povedal Alex.
„ Alex, ty vieš čo vtedy videl Kevin, že?“ opýtala som sa. Najprv sa na mňa pozrel pohľadom, plným obáv, no potom povedal.
„ Viem.“ odpovedal.
„ Ty mi povieš čo?“ opýtala som sa. Veľmi ma to zaujíma. No stále som slabá. Asi to všetko nezvládnem. Myslím najmä to s mamou. Ako je možné že žije? A prečo nás opustila? A hlavne, prečo sme päť rokov žili v klamstve? Tieto otázky raz vyjdu na povrch. A to čoskoro. Vlastne mám ešte veľa otázok.
„ No, neviem či by som mal...“ on ma chce chrániť?
„ Alex, povedz mi to!“ zvýšila som tón hlasu.
„ Tak dobre.“ nespokojne a znútene zamrmlal.
„ V tom veľkom boji bude aj tvoja sestra a najlepšie kamarátky.“ povedal mi.

„ Čože?“ skríkla som na celý dom.
„ Prečo?“ nerozumiem.
„ Pretože aj tvoja sestra má takú moc ako ty a Emily a Lilly majú moc na aktivovanie Margaritty.“ oboznámil ma. Preboha! Mám taký pocit, že do Glendale sa presťahovali všetky „moci“ sveta.
„ Mám ešte veľa nezodpovedaných otázok.“ priznala som sa mu. Oči mu akosi čudne zažiarili.
„ Pýtaj sa.“ povedal a usadil sa na gauč.
„ Tak prvá, prečo nás mama opustila?“ opýtala som sa ho zo slzami v očiach.
„ Pretože vás chcela chrániť.“ odpovedal mi. Dobre som si premyslela ďalšiu otázku.
„ Ale prečo sme tých päť rokov žili v klamstve?“ znova som mala slzy v očiach.
„ Na túto otázku by ti mala odpovedať ona sama.“
„ Koľko je na svete tých Margarítt?“ radšej som zmenila tému.
„ Veľmi veľa. Lenže ľudí na to aby ju aktivovali je málo. Asi tak sto na celom svete.“
„ Stále nerozumiem. Ja by som vás vlastne mala zabiť?“ opýtala som sa. Svoj život som si takto nikdy nepredstavovala. Ja a vyhubiteľka upírov?
„ Teoreticky, áno. Ale prakticky nie.“ odpovedal mi.
„ Ak by si poriadne trénovala, mohla by si zabíjať upírov.“ povedal Alex. V tom prišiel Lucas s Kevinom.
„ To je ono. Alex ty si génius!“ doplo mi. Mám perfektný nápad.
„ Ahoj zlatko. Tak čo?“ opýtal sa ma Lucas. Ja som vyskočila z postele a pobozkala som ho.
„ Eve. Ešte si slabá.“ napomenul ma Lucas. Po tom bozku som si sadla vedľa Alexa.
„ Ak by ste ma trénovali, na tom boji by som mohla bojovať a obraňovať sa. A aj Sophie a vás a všetkých.“ povedala som a celá som žiarila.
„ To v žiadnom prípade!!!“ vykríkol Lucas.
„ Ak ma naučíte narábať s Margarittou, Budem môcť zabíjať tých upírov, čo ma budú chcieť zabiť. Budem môcť ochrániť moju malú sestru Sophie. A Emily a Lilly. A... a aj vás.“ tie posledné slová som trochu stlmila. No myslím si, že ich aj tak počuli.

„ Nie, Eve!“ stále nesúhlasil Lucas. Bude mi veľmi dlho trvať kým ho presvedčím. Vstala som od Alexa-ktorý na nás pozeral a čakal čo na to povie Lucas- a prešla som k Lucasovi. Chytila som ho za ruku a slabo -fakt slabo- som ho potiahla na posteľ. Sadla som si vedľa neho. Viem o čo mu ide. On ma chce ochrániť. Lenže tým že bude za mňa bojovať ma nezachráni. Určite by sa ku mne nejaký ten upír dostal a zabil ma. Ale s využitím mojej moci, by som sa mohla brániť. To nebude ich boj. Ale môj.
„ Lucas. Ja sa musím ochraňovať sama. Vy by ste mi len mohli pomôcť ma trénovať. Lucas, prosím ťa...“ nedokončila som vetu pretože mi skočil do reči.
„ Ja ti nedovolím ohrozovať život. Eve, pochop ma.“
„ A ja nedovolím ohrozovať vám vaše životy. Toto je môj boj. A ak sa nebudem obraňovať, zabijú ma. Lucas. A ja musím brániť moju sestru a najlepšie kamarátky. Len takto ich ochránim.“ povedala som mu. Dúfam že ho presvedčím. Je pravda, že ma to aj láka.
„ Eve, ja ti to nedovolím.“ povedal stlmeným hlasom.
„ Nemusíš. Alex? Budeš ma trénovať?“ otočila som sa na Alexa. Stále sedel na gauči vedľa Kevina.
„ Ty si jej povedal o Kevinovom videní?!“ došlo Lucasovi. Otočila som sa naňho a pozrela som sa naňho pohľadom Ty si mi ho nechcel povedať. A nahlas som povedala.
„ Myslím si, že mám právo vedieť že v tom boji pôjde aj o moje najlepšie kamarátky a sestru.“ povedala som mu otrávene. Alex sa na mňa usmial.
„ A keď už sme pri nich, ako im o tom všetkom poviem? A hlavne Sophie.“ vzdychla som si. Ale ako im to poviem? Ahojte, budeme vo veľkom boji proti upírom ktorý nás môžu zabiť a budeme proti nim bojovať jednou retiazkou. A v tom boji bude aj moja mama ktorá akože umrela. No perfektné. Lepší život si fakt nedokážem predstaviť.

„ Ty nemusíš. O to sme sa už postarali.“ ako to myslí?
„ Čo tým chceš povedať? Nerozumiem.“
„ Opýtaj sa ich sama.“ povedal a Kevin otvoril dvere.
„ Áááááááá!“ zavrieskala som a rozbehla som sa k dverám. Boli tam Emily, Lilly, Sophie a teta Elizabeth.
„ Eve!!! Bože! Vieš ako sme sa o teba báli?“ povedala Emily a skočila na mňa.
„ Presne tak. Toto nám už nikdy nesmieš urobiť!“ prosila ma Lilly a tiež na mňa skočila. Sophie a teta Liz stáli pri dverách. Pustila som Emily a Lilly a rozbehla som sa k Sophie.
„ Sophie! Sestrička.“ povedala som jej a objala som ju. Usmiala sa na mňa. Pozrela som sa na tetu Liz.
„ Ty si vedela že mama žije, však?“ opýtala som sa jej a pustila som Sophie. Vykročila som k nej. Pozrela sa na mňa ustarosteným pohľadom.
„ Áno.“ krátko odpovedala.
„ A prečo si nám nič nepovedala?“ opýtala som sa tak trochu nervózne. Fakt netuším prečo nám to nemohla povedať. A nebolo to od nej pekné.
„ Eve, pochop ma. Nechcela aby ste vedeli že žije. Chcela vás ochrániť.“ obraňovala ju teta Liz.
„ Chcela nás ochrániť tak, že nám ublíži?“ nechápala som. Teta mi na to nič nepovedala. Prešla som k Lucasovi. Musím ho presvedčiť.
„ Lucas...“ nedokončila som. Skočil mi do reči.
„ Eve. Milujem ťa a preto ti to nedovolím.“ stál si na svojom. Pozrela som sa na ostatných. Emily a Lilly na nás pozerali prekvapene, teta Liz a Sophie si sadli k stolu, Alex čakal a pohľadom mi naznačoval „daj mu“. Zasmiala som sa. A na koniec, som sa pozrela na Kevina. Prišiel môj obľúbený pohľad.
„ Čo vidíš?“ opýtal sa ho Alex a pribehol k nemu. Toto videnie bolo silné, pretože ho Kevin ignoroval. Pribehol k nemu aj Lucas.

„ Kevin, čo vidíš?!“ opýtal sa ho Lucas. Ani na Lucasovo volanie neodpovedal.
Tak k nemu pribehli Emily a Lilly. No on bol úplne omámený. Ja som tam stála- na konci izby- a pozerala som sa na to všetko. Asi po piatich sekundách, keď ním už hádzal Alex, som k nemu pribehla.
„ Kevin, čo vidíš?“ opýtala som sa ho vystrašená. Vtedy sa prebral a ja som počula Emilyno a Lillyno vzdychnutie pokoja. Pozrel sa na mňa vystrašene. Asi po dvoch sekundách sa ku mne ozval.
„ Jeden upír sa k tebe dostane a unesie ťa do hôr. Tam na vás niekto bude čakať. A o niečo neskôr tam donesú aj Sophie a tvoju matku.“ povedal a venoval mi dlhý pohľad. Každý čakal čo urobím. Sophie bola totálne vystresovaná. Tak som k nej podišla. Objala som ju.
„ Sophie, všetko bude znova v poriadku. To ti sľubujem.“ povedala som jej a ona sa rozplakala. Viem ako sa cíti.
„ Nie, nebude.“ povedala mi. V tom k nám podišla Emily a za ňou Lilly. Objali nás. Takto sme stáli asi päť sekúnd, až kým som sa ja neodtiahla. Došla mi zlá stránka jeho videnia. Tak som šla k Lucasovi.
„ Vidíš? O tomto som vravela. Lucas, vy ma musíte trénovať.“ stála som si na svojom.
„ Eve, nedovolím ti to!“ povedal. Nahnevala som sa a šla som za Alexom.
„ Budeš ma trénovať, však?“ opýtala som sa ho. Najprv zaváhal.
„ No... tak dobre.“ povedal a usmial sa. Tak som mu vysadla na chrbát. Neverila som, že to niekedy urobím. Vlastne som to urobila zo strachu.
„ Eve, nerob to. Prosím!“ snažil sa ma zastaviť Lucas. Pozrela som sa naňho a po sekunde som povedala Alexovi.
„ Ideme?“
„ Si si istá že to chceš?“ opýtal sa Alex. Zasmiala som sa.
„ Áno. Poďme.“ povedala som mu. Počkal asi pol sekundy a potom vyskočil oknom. V tej chvíli som cítila žalúdok niekde v krku. Ešte som počula, ako za nami Lucas kričal a Kevin ho nechcel za nami pustiť. Ale asi po piatich sekundách som nepočula nič. Uvedomila som si, akou rýchlosťou musíme ísť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár